František Škvrnda: Ťažká porážka Viktora Orbána

Krátko o Maďarsku

Maďarsko je susedný štát, s ktorým máme najdlhšie hranice (vyše 650 km). Mnohí naši obyvatelia ho dobre poznajú, lebo bežne tam chodia za nákupmi a turistikou (do kúpeľov). Na Slovensku sa k maďarskej národnosti hlási podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 vyše 450 tisíc ľudí, z ktorých mnohí majú v Maďarsku aj príbuzných. Napriek tomu podáme stručnú charakteristiku Maďarska, ktorá mohla ovplyvniť aj voľby.

V geopolitike sa Maďarsko, s rozlohou o niečo viac ako 93 000 km², kde žilo podľa odhadov na začiatku tohto roka necelých 9,5 milióna ľudí, zaraďuje medzi malé štáty. Počet obyvateľov Maďarska sa už od 80. rokov minulého storočia znižuje.

Ak aj odhliadneme od historického pôvodu Maďarov, vývoj ich štátu prešiel od začiatku 20. storočia radikálnymi zmenami, ktoré boli často spojené s nacionalizmom. Ten neraz útočí na Trianonskú zmluvu podpísanú v rámci Parížskej mierovej konferencie v júni 1920. Aj súčasné Maďarsko sa vyznačuje viacerými zvláštnosťami.

Za prvú zvláštnosť považujeme, že od roku 2012 je oficiálny názov štátu „Magyarország“ (voľne preložené Maďarská krajina). Bývalá slovenská prezidentka by sa tam cítila možno lepšie ako v štáte, ktorý sa oficiálne nazýva republikou. Ide o ojedinelý názov, lebo všetky ostatné štáty v EÚ majú vo svojom úplnom pomenovaní buď republika alebo monarchia.

Druhú zvláštnosť predstavuje, že v štátoch, ktoré susedia s Maďarskom (Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko), žije podľa neoficiálnych údajov okolo 2,2 milióna Maďarov. Okrem toho inde vo svete sa počet ľudí, ktorí majú maďarské korene, odhaduje na vyše 2,3 milióny osôb. Jeden z veľkých znalcov novších dejín a politiky Maďarska, slovenský historik Ladislav Deák (1931 – 2011) už v 90. rokoch poukazoval na to, že Maďarsko s Ruskom môže pragmaticky spolupracovať, najmä preto, lebo oba národy majú veľké menšiny v susediacich štátoch.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2022 mali národnostné menšiny v Maďarsku viac ako 400 tisíc ľudí. Je 13 oficiálne uznaných menšín. Najviac je Rómov (v Maďarsku sa bežne nazývajú Cigánmi), vyše 200 tisíc. Ďalej sú to vo väčšom počte Nemci, Ukrajinci, Slováci (necelých 47 tisíc) a Rumuni.

K demografickému pohľadu na Maďarsko dodáme, že v hlavnom meste Budapešť žije viac ako 1,7 milióna osôb a v ju obklopujúcej župe Pešť vyše 1,3 milióna osôb. Teda takmer tretina obyvateľstva štátu sa nachádza na rozlohe necelých 7 000 km².

Medzi maďarskými regiónmi sú značné sociálno-ekonomické rozdiely, keď najmä východné a čiastočne aj južné župy sú na tom horšie. Hospodárska situácia Maďarska sa v posledných rokoch nevyvíja priaznivo. Rast ekonomiky je slabý. V roku 2023 HDP poklesol o 0,8 %, v roku 2024 dosiahol 0,6 % a v roku 2025 bol len 0,3 % (poznamenáme, že sa uvádzajú aj mierne odlišné údaje), V roku 2025 bolo Maďarsko so 73,5 % deviatou najzadlženejšou krajinou EÚ (povolená hranica je 60 %). Deficit štátneho rozpočtu v roku 2025 bol vo výške 4,6 % HDP (povolená hranica je 3 %). 

K NATO sa Orbán príliš nevyjadroval. Požiadavku paktu na vojenské výdavky vo výške 2 % HDP takmer vôbec neplnil. Podľa údajov v databázach SIPRI v rokoch 2013 – 2015 to bolo dokonca len vo výške 0,9 % a do roku 2019 to neprekročilo 1,3 %. Až v roku 2023 Maďarsko prvýkrát vydalo požadované 2 % a v roku 2024 to zvýšilo na 2,4 % HDP. 

Volebný systém Maďarska

Maďarský parlament sa nazýva „Országgyűlés“ (voľne preložené Národné zhromaždenie). Poľa zákona z roku 2011 má 199 poslancov (predtým ich bolo 386). Z nich sa 106 poslancov volí v jednomandátových obvodoch v jednom kole. K zisku mandátu stačí jednoduchá väčšina. 93 poslancov sa volí z celoštátnych zoznamov strán (kvórum pre jednu stranu 5 %, pre koalíciu dvoch strán je 10 % a pre koalíciu troch a viacerých strán 15 %). Nie sú však preferenčné hlasy, ktoré by menili poradie kandidátov.

Opozícia kritizovala Fidesz, že systém volieb upravil tak, aby to bolo pre neho výhodné. Ukazuje sa však, že časy sa menia rýchlejšie ako predstavy strán o udržaní moci. Aj vo „fideszovskej“ úprave volieb sa opozícii v štýle všetko proti Fidesz predsa len podarilo zvíťaziť.

Vo volebnom systéme Maďarska sú tiež zvláštnosti. Ide najmä o možnosť hlasovania v parlamentných voľbách zahraničných Maďarov s občianstvom, ktorí však volia len za zoznamy strán. Na voľby sa prihlásilo takmer pol milióna osôb zo zahraničia, najviac z Rumunska. Slovensko malo s Maďarskom v tejto oblasti spory a nepovoľuje dobrovoľné dvojité občianstvo. Maďari na Slovensku teda nemôžu automaticky voliť v maďarských voľbách.

Druhou zvláštnosťou je úprava hlasovania voličov z národnostných menšín, ktorí namiesto straníckeho zoznamu môžu voliť z národnostného zoznamu. Na získanie mandátu majú zvýhodnené kvórum. Ak nikto nezíska mandát, zastupuje ich v parlamente národnostný hovorca („szószóló“), ktorý môže diskutovať, ale nemôže hlasovať.

Stručne o súčasnej politickej scéne Maďarska

Aj v súvislosti so súčasnou maďarskou politickou scénou možno uviesť, že je špecifická. Pôsobí na nej menej politických strán ako vo väčšine krajín EÚ. V maďarskom parlamente bolo po voľbách v roku 2020 v súvislosti s volebnými koalíciami zastúpených až 10 strán (niektoré len jedným, dvomi poslancami) a v Európskom parlamente (ďalej len EP) 5 strán. Okrem nich médiá uvádzajú ešte o niečo viac ako 20 aktívnych strán. Po „zmene“ zaniklo už okolo 40 strán. Vlády majú spravidla koaličný charakter, ale s malým počtom strán.

Základným znakom politickej scény bola vyše 15 rokov dominancia strany Fidesz (skratka pre „Fiatal Demokraták Szövetsége“ – Zväz mladých demokratov). Vznikla v roku 1988 ako liberálna strana. Po malom zisku hlasov vo voľbách v roku 1994 otočila svoju orientáciu a stala sa výrazne pravicovou národno-konzervatívnou stranou. Vo voľbách v roku 1998 Fidesz prvýkrát zvíťazil a vytvoril vládu. V rokoch 2002 – 2010 bol v opozícii. V roku 2003 sa názov strany zmenil na Fidesz – Maďarský občiansky zväz. Od roku 2010 štyrikrát vyhral voľby a stál nepretržite na čele vlády. V EP bol Fidesz od roku 2000 členom Európskej ľudovej strany, ale v roku 2024 sa stal spoluzakladateľom parlamentnej frakcie Patrioti pre Európu. V súčasnosti sa Fidesz spravidla charakterizuje ako pravicovo populistická, nacionalistická strana s prvkami radikalizmu. V medzinárodnom pôsobení je v mnohých sporoch s Bruselom najmä kvôli podpore suverenity a rodiny a postoju k ukrajinskej kríze, kde je za jej mierové riešenia a odmieta vojenskú pomoc kyjevskému režimu. Kritická je voči migrácii a má aj blízke vzťahy s RF. Maďarská vláda spolu s vládou SR viedla zápas o obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba, ktoré zákerne zastavila kyjevská moc, pričom vedenie EÚ sa na ticho pozeralo a nič nepodnikalo. Vznikla energetická hrozba, ktorá zhoršila ekonomickú situáciu v Maďarsku a možno to tiež prispelo k tomu, že časť obyvateľov sa vo voľbách postavila proti Fideszu.

Koaličným partnerom Fideszu od roku 2006 je pravicová KDNP („Kereszténydemokrata Néppárt“, Kresťanskodemokratická ľudová strana). Obnovila sa v roku 1990 a bola už v prvej koaličnej vláde po zmene v roku 1990. V roku 1997 v nej došlo k rozkolu a odišla z nej časť členov.

Vo voľbách predložili celoštátne zoznamy okrem Fideszu-KDNP len štyri ďalšie strany:

• TISZA (skratka z „Tisztelet és Szabadság Párt” – Strana rešpektu a slobody). Bola založená v októbri 2020 a ide o stredovo-pravicovú stranu. V súčasnom maďarskom parlamente nie je zastúpená. Vo voľbách do EP v júni 2024 získala 7 z 21 maďarských kresiel (Fidesz má 11) a je členom Európskej ľudovej strany. Zjednodušene povedané hlavným zmyslom pôsobenia strany sa stalo poraziť vo voľbách Fidesz a Orbána a potom sa uvidí, čo bude. 
• Hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom). Vzniklo v roku 2018. Predstavuje pravicovú (krajne pravicovú) nacionalistickú, euroskeptickú stranu. V súčasnom maďarskom parlamente má 6 poslancov a v EP jedno kreslo. Predsedom strany je László Toroczkai (rodným priezviskom Tóth), ktorý predtým pôsobil v krajne pravicových stranách, Strane maďarskej spravodlivosti a života a Hnutí za lepšie Maďarsko (známejšom ako Jobbik).
• Demokratická koalícia. Vznikla v roku 2011 odštiepením časti členov od Maďarskej socialistickej strany okolo kontroverzného Ferenca Gyurcsánya. Od roku 2025 je predsedníčkou strany Klára Dobreva (bývalá manželka Gyurcsánya), ktorá je vnučkou Antala Apróa, dlhoročného podpredsedu vlády a predsedu socialistického Národného zhromaždenia v rokoch 1971 – 1984. Strana sa považuje za proeurópsku, sociálno-liberálnu stranu s inklináciou k stredovej ľavici. V súčasnom maďarskom parlamente má 16 poslancov a v EP dve kreslá.  
• Strana maďarského dvojchvostého psa („Magyar Kétfarkú Kutya Párt“). Vznikla v roku 2014 a má recesistický politický charakter. Vzhľadom na to v maďarskom parlamente ani v EP nie je zastúpená, ale o miesta sa uchádza v každých voľbách. 

Ďalšou zvláštnosťou maďarskej politickej scény je veľké oslabenie stredovo-ľavicových a sociálne-liberálnych strán. Jedna z veľkých úspešných strán po zmene postkomunistická Maďarská socialistická strana, ktorá vyhrala voľby v roku 1994 a 2006 a v rokoch 1994 – 1998 a 2004 – 2010 viedla vládnu koalíciu, upadla. V maďarskom parlamente z roku 2022 mala 10 poslancov a v EP nie je už zastúpená. V tohtoročných voľbách už nekandiduje z dôvodu nedostatočného počtu dobrovoľníkov, ktorí by organizovali jej kampaň. V niektorých obvodoch sa potenciálni kandidáti strany vzdali v prospech TISZA. Silný sociálne-liberálny Zväz slobodných demokratov, ktorý vznikol v roku 1988 a bol aj vo vládnych koalíciách so socialistami, v roku 2013 zanikol.

Maďarská robotnícka strana, ktorá sa vytvorila na konci roku 1989 a považuje sa za marxisticko-leninskú pokračovateľku bývalej vedúcej sily socialistickej spoločnosti Maďarskej socialistickej robotníckej strany, má v politike okrajové postavenie. Do maďarského parlamentu ani do EP sa strane nepodarilo dostať. Výnimku predstavuje János Gyulás, ktorý je starostom v obci Borsódbóta od roku 1986 a po zmene vstúpil do Maďarskej robotníckej strany.

Vzhľadom na dominantné postavenie Fideszu s KDNP sú ostatné pravicové stany v súčasnosti tiež slabšie. Za posledné dva roky získala medzi nimi vedúce postavenie TISZA. Rokmi sa oslabilo pôsobenie radikálnych nacionalistických strán.   

Politika všetci proti Fideszu vo voľbách v roku 2022 nevyšla. Do veľmi pestrej koalície Spoločne za Maďarsko sa spojilo šesť (! – pozn. autora) strán a hnutí od ľavicovo stredovej Maďarskej socialistickej strany, ľavicovo zelenej Dialóg – Strana zelených, cez sociálnych liberálov z Demokratickej koalície a Hnutia Momentum až po stredovo-pravicové (predtým radikálne nacionalistické) hnutie Jobbik. Za stranícky zoznam získala koalícia 34,44 % hlasov (Fidesz-KDNP mali 54,13 % hlasov) a 19 miest v jednomandátových obvodoch (Fidesz-KDNP 87 miest). Po voľbách mal Fidesz-KDNP 135 poslancov, o 2 viac ako v roku 2018 a získal znovu dvojtretinovú väčšinu.

O prieskumoch preferencií

V prieskumoch preferencií politických strán sa dostala TISZA prvýkrát do čela už v októbri 2024 a odvtedy bola častejšie na prvom mieste ako Fidesz. Výsledky prieskumov však boli veľmi rozdielne.

Od začiatku marca sa zverejnilo 19 prieskumov. Podpora TISZA, ktorá bola častejšie na prvom mieste, sa pohybovala od 40 % do 58 %. Pre Fidesz to bolo od 35 % do 50 %. Pomerne veľké šance sa dávali aj Hnutiu Naša vlasť, ktoré vo väčšie prieskumov dosiahlo podporu na hranici kvóra a vyššiu. Demokratická koalícia len málo krát dosiahla hranicu kvóra. Recesistickú Stranu maďarského dvojchvostého psa nebrali ani v prieskumoch vážne.

Výsledky volieb

K volebným urnám prišlo naviac voličov od „zmeny“. Účasť na voľbách bola 79,47 % (takmer o 10 % viac ako v roku 2022). Vyššia volebná účasť bola v neprospech Fideszu.

Zvíťazila s veľkým náskokom TISZA, ktorá má celkom 138 poslancov, teda viac ako dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Za jej volebnú listinu hlasovalo 53,07 % (3 103 500) voličov a dostala 45 mandátov. Ďalších 93 mandátov má z volebných obvodov. TISZA prekonala aj „rekord“ Fideszu z roku 2022, keď mal 135 mandátov.

Fidesz-KDNP získal spolu 55 miest. Za jeho listinu hlasovalo 38,43 % (2 247 606) voličov a dostal 42 mandátov. Zaujímavé je, že dostal až  87,08 % hlasov zo zahraničia. Z obvodov má len 13 mandátov.

Do parlamentu sa dostalo aj Hnutie Naša vlasť. Za jeho listinu hlasovalo 5,83 % (341 050) voličov a bude mať 6 poslancov.

Posledný a jediný „nepravicový“ ostrov vo voľbách, Demokratickú koalíciu podporilo 67 775 voličov (1,16%). V súhrne tak nový maďarský parlament, predstavuje jeden z najpravicovejších parlamentov v EÚ.

Všetky údaje sú predbežné z webovej stránky Národného volebného úradu k 13. aprílu o 10.00. Spracovaných bolo 98,93 % hlasov. Konečne výsledky sa majú oznámiť najneskôr v sobotu, ale k nijakým zmenám už nemôže dôjsť.

O prvých udalostiach po ukončení volieb

Výsledky volieb vyvolali priaznivé ohlasy v proeurópskych kruhoch, ktorých predstavitelia sa ponáhľali čo najskôr a emotívne blahoželať predsedovi TISZA Péterovi Magyarovi. Magyar prejavil vôľu mať so všetkými susedmi priateľské a dobré vzťahy, no pripomenul, že v prípade Slovenska musí s Robertom Ficom alebo kýmkoľvek iným pokojne vyriešiť zrušenie zákona, ktorý hrozbou trestného stíhania ohrozuje tamojšiu maďarskú menšinu, ako aj otázku Benešových dekrétov. S pomocou Bruselu chce dosiahnuť ich zrušenie, čo neveští pre Slovensko nič dobré. Zdôraznil potrebu posilnenia V4, ale ako to chce dosiahnuť, je nejasné. Na prvú zahraničnú cestu pôjde do Varšavy. Poľský predseda vlády Donald Tusk Magyara pateticky privítal späť v Európe (Európa však nie je už len podľa Tuskovych predstáv – pozn. autora). Prezident Karol Nawrocki okrem toho pred voľbami podporil Orbána. Po Varšave sa Magyar chystá do Viedne a Bruselu.

Zo Slovenska i z ČR išlo do Budapešti Magyarovi tradičné diplomaticky ladené blahoželania. V praxi však ináč hodnotia výsledky volieb vládne sily a opozícia.

O dobrej nálade v Kyjeve je zbytočné hovoriť, lebo ten už dávno stratil súdnosť a zmysel pre realitu. V Rusku lakonicky uviedli, že rešpektujú voľbu Maďarov a počítajú s tým, že pod novým maďarským vedením budú pokračovať pragmatické kontakty medzi oboma krajinami.

O reakcii Trumpa sme zatiaľ nenašli relevantné zdroje. Washington neteší, že Orbánovi nepomohla ani veľká intervencia viceprezidenta JD Vancea.

Doma Magyar po voľbách ešte v nedeľu večer vyzval Orbána, aby konal už len ako premiér úradníckej vlády a neprijímal žiadne rozhodnutia, ktoré by zväzovali ruky novému kabinetu. Požiadal prezidenta, aby ho poveril zostavením vlády a potom rezignoval. Podobne vyzval na odstúpenie predsedu Ústavného súdu, Národného súdneho úradu, Úradu pre hospodársku súťaž, Štátneho kontrolného úradu, Národného úradu pre médiá a komunikáciu a generálneho prokurátora. Chystá aj kroky proti verejnoprávnym médiám.

Nebuďme na pochybách, znovu pôjde o jednofarebnú politiku, ktorá bude postavená na straníckych záujmoch a predstavách. S vysokou mierou pravdepodobnosti bude pokračovať populizmus, ktorý sa ukázal aj vo volebnej kampani. Handicapom je, že Magyar ani TISZA nemajú skúsenosti s vládnou agendou, takže čo sa bude diať v Maďarsku je zatiaľ nejasné, okrem toho, že sa bude chcieť pomstychtivo „vykoreniť orbánizmus“.

Stručne o Péterovi Magyarovi

Začneme tým, že ide o ďalší príklad politického prebehlíka, ktorý situačne vycítil priestor pre veľkú kariéru. Magyar mal nedávno 45 rokov. Vzdelaním je právnik a politicky sa stal známy v roku 2006, keď sa podieľal na bezplatnom právnom zastupovaní a pomoci obetiam policajného násilia pri protestoch proti vláde Gyurcsána. V roku 2006 sa oženil s Judit Vargovou a v roku 2009 sa presťahovali do Bruselu, kde sa jeho žena stala poradkyňou europoslanca za Fidesz. Od roku 2010 pôsobil ako diplomat, určitý čas aj v kancelárii predsedu vlády. Neskôr bol v manažérskych funkciách, venoval sa súkromnej právnej praxi a mal aj funkcie v štátnych podnikoch.

Vo februári 2024 teatrálne oznámil odchod z verejných funkcií ako aj zo strany Fidesz, v ktorej pôsobil od roku 2002. Stalo sa tak po afére, keď sa zistilo, že prezidentka Katalin Nováková omilostila muža, ktorý bol odsúdený za pomoc pri krytí pedofilných trestných činov svojho nadriadeného. V dôsledku verejného pobúrenia abdikovala. Z politiky odišla (vzdala sa postu poslankyne) aj bývalá manželka Magyara Vargová, s ktorou sa v roku 2023 rozviedol. V rokoch 2019 – 2023 bola ministerkou spravodlivosti a podpísala návrh na omilostenie.  

Magyar vyjadril nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládne krajine a ohlásil založenie novej politickej strany. Chcel s ňou kandidovať vo voľbách do EP, ale vzhľadom na nemožnosť jej registrácie do konania volieb sa pridal k strane TISZA. Po úspechu TISZA vo voľbách do EP, keď aj on získal mandát, sa začal považovať za vodcu opozície. V júli 2024 sa stal predsedom TISZA. Organizoval veľké protivládne demonštrácie. Spája sa s určitou kontroverznosťou i súkromnými aférami, keď napr. jeho bývalá žena tvrdí, že ju počas manželstva slovne a fyzicky zneužíval.

Z hľadiska politických názorov ide o „konzervatívneho liberála“, ktorý je proeurópsky zameraný. Z tohto pohľadu sa do neho v proeurópskych  kruhov vkladajú veľké nádeje a vychvaľujú ho. Prekvapujúco však už vyhlásil, že vraj Maďarsko by sa nemalo podieľať na poskytnutí pôžičky Ukrajine a nepodporuje ani jej zrýchlený vstup do EÚ.

Zhrnutie výsledkov volieb v podobe krátkej takmer politickej bájky

Skúsený starý vodca za dlhý čas vládnutia unavil ľud, ktorý ho opustil v túžbe za zmenou. Nový vodca je väčšinou ľudu vítaný. Víťazstvo politického prebehlíka, ktorý je podporovaný aj zvonku, však nie je zárukou úspešnej zmeny pre ľud.

Záver

Z boja o Maďarsko vyšla víťazne proeurópska (značne neoliberálno-globalistická) línia. Sú dve otázky. Prvou je, do akej miery výsledky volieb ovplyvnila atmosféra, ktorá bola silne ovplyvňovaná zo zahraničia. Druhou otázkou je, či voliči neboli viac emotívni ako racionálni, lebo naivne, ako sa to väčšinou vo voľbách deje, verili v prospešnosť zmeny. Orbán so smútkom prijal svoju prehru a víťazovi zablahoželal. Výsledky sa nechystá napadnúť.

Vodcovský potenciál Magyara, ktorý bol v opozícii úspešný, je zatiaľ abstraktný. Víťaz volieb sľuboval tiež viac, ako bude schopný v zložitej sociálno-ekonomickej situácii urobiť. Vládnuť v Maďarsku po Orbánovej ére nebude prechádzka ružovou záhradou. Uvidí sa, aký bude nový kabinet a kto v ňom obsadí najvýznamnejšie posty. Potom, keď opadnú vášne a bude známy vládny program, bude vhodné k úvahám o vývoji Maďarska sa vrátiť. Predpokladáme, že najmä v zahraničnopolitickej oblasti to nebude len čiernobiele.

P.S. Počkajme, ako dopadnú voľby 19. apríla v Bulharsku. Zatiaľ sa tam črtá opačný výsledok ako v Maďarsku.

František Škvrnda

(Nové slovo)