Škvrnda: Semaforová koalícia predsa len predčasne padla

Časť odborníkov však pri vzniku novej spolkovej vlády, najmä kvôli rozdielnosti strán v nej, očakávala, že nevydrží do konca mandátu 20. Bundestagu. Faktom je, že koaličná vláda sa krátko po svojom nástupe stala príliš rozhádanou.

Rozpad vlády

Po mnohých predpovediach, že fungovanie koalície je ohrozené, došlo k jej rozpadu 6. novembra 2024 (v deň ukončenia volieb prezidenta USA). Večer sa rozišla schôdzka vodcov koaličných strán bez výsledku, lebo nenašla spoločnú reč pri riešení hospodárskych ťažkostí. Na nasledovnom stretnutí medzi kancelárom Olafom Scholzom a ministrom financií Christianom Lindnerom (predsedom FDP) došlo k ďalšiemu sporu o hospodárskej politike (štátnom rozpočte). Podľa jedného prameňa sa prejavil odlišný pohľad na poskytnutie pomoci Ukrajine. C. Lindner bol proti vydeleniu 3 miliárd eur, pričom sa odvolával na nedostatok financií. Navrhol namiesto toho zaslanie zbraní, vrátane rakiet Taurus, s čím kancelár nesúhlasil. Iný zdroj tvrdí, že rozpad vyvolala požiadavka O. Scholza, aby C. Lindner súhlasil s úľavou v rozpočtovej dlhovej brzde a získali sa tak zdroje na dotácie krachujúcich tovární. Minister financií to odmietol, lebo by porušil svoje ústavné povinnosti a kancelár ho odvolal.

FDP po odvolaní svojho predsedu stiahla z vlády ministrov. Minister dopravy a digitalizácie Volker Wissing však vystúpil zo strany a zostal vo vláde ako nestraník.

Vláda fungovala 3 roky a 11 mesiacov, čo bol v zložitých podmienkach „dobrý“ výkon. Reálne však zápasila s vážnymi ťažkosťami už od 15. novembra 2023, keď jej ústavný súd zakázal financovať transformáciu hospodárstva a boj s klimatickou zmenou z mimorozpočtových fondov, ktoré sa vytvorili počas pandémie. Dôvodom bolo obchádzanie dlhovej brzdy. Scholzov kabinet potom už nedokázal dostatočne reagovať na rastúce ťažkosti priemyslu, ku ktorým prispel aj sám tým, že pripustil výrazné zdraženie elektriny.

Rozpad vlády spoločnosť neprijal tragicky a vo viacerých kruhoch nastala úľava. Zatiaľ je okrem zmeny moci predstava o riešení problémov len všeobecná. Vízie sa však iste nastolia v predvolebnej kampani.

O predčasných voľbách do Bundestagu

Predčasné voľby do Bundestagu sú menej časté ako do parlamentov v iných štátoch. Od vzniku NSR v roku 1949 k nim došlo len trikrát.

Prvýkrát to bolo v novembri 1972, keď vláda SPD-FDP, ktorú viedol už druhýkrát Willy Brandt (SPD), stratila väčšinu, keď z koalície odišli viacerí poslanci oboch strán kvôli nesúhlasu s Ostpolitik (novou východnou politikou). Druhýkrát sa to stalo v marci 1983 po vyslovení nedôvery vláde SPD-FDP, ktorá bola už tretia na čele s Helmutom Schmidtom (SPD). Špecifické bolo, že po konštruktívnom vyslovení nedôvery H. Schmidtovi sa už 1. októbra 1982 prvýkrát stal kancelárom Helmut Kohl (CDU). Naposledy boli predčasné voľby v septembri 2005 po vyslovení nedôvery vláde SPD-Zelení, ktorú viedol už druhé obdobie Gerhard Schröder (SPD). Vo všetkých troch prípadoch teda padla vláda vedená kancelárom z SPD. Dejiny sa akoby opakujú a aj tentokrát padla vláda vedená politikom z SPD.

Zvláštnym prípadom boli predčasné voľby v decembri 1990 po zjednotení Nemecka, ktoré sa však neuskutočnili kvôli vysloveniu nedôvery vláde. Nemecká demokratická republika sa de facto zištne „pohltila“ západným Nemeckom, čo má dodnes negatívne dôsledky. V tejto súvislosti sa poukazuje na to, že okrem podoby rozdelenia spoločnosti na liberálne a konzervatívne časti, sa prejavujú stále veľké rozdiely aj medzi bývalými západným a východným Nemeckom. Na území východného Nemecka (nové spolkové krajiny) majú obyvatelia kvôli kríze väčšie problémy ako v západnej časti.

Vážne problémy v tejto súvislosti naznačuje, že po voľbách v troch nových spolkových krajinách Durínsku (1. septembra), Sasku (1. septembra) a Brandenbursku (22. septembra) dosiaľ neboli vytvorené nové krajinské vlády. Tomu však treba venovať samostatnú analýzu.

Objektívne zlú situáciu vlády sa nepodarilo zlepšiť

Kancelár O. Scholz prevzal Nemecko v zlej kondícii. Vládny program semaforovej koalície to síce zohľadnil, ale stanovil si príliš smelé ciele a úlohy, na ktoré nestačili sily. Aj v tejto koaličnej vláde bolo problémom, že okrem spoločných záujmov, ktoré boli podmienené najmä záujmom podieľať sa na moci, každá zo strán mala aj vlastné ciele, ktoré komplikovali jej fungovanie.

V týchto podmienkach sa O. Scholz snažil lavírovať v domácej i zahraničnej politike, ale svoju pozíciu si nezlepšil. Nedosiahol nič, čo by sa dalo označiť za úspech. Stratil aj poprednú pozíciu na čele rebríčka popularity nemeckých politikov a v SPD ho nahradil agresívny rusofóbny minister obrany Boris Pistorius. Možno dodať, že O. Scholz nemal dobrý politický osud a kancelárom sa stal v situácii, ktorá pre neho nebola priaznivá. Avšak asi ani iný politik by v tejto situácii nedosiahol úspech. 

Od O. Scholza sa po rokoch vlád „Mutti“ Angely Merkelovej očakávalo veľa. Hoci v posledných rokoch vlády tiež zápasila s mnohými ťažkosťami, vytvoril sa jej takmer ideálny politicko-mediálny obraz ako „veľkej kancelárky“ a tento tieň sa O. Scholzovi nepodarilo prekročiť. Nápadom ukončiť prevádzku nemeckých jadrových elektrárni (aj keď údajne z obáv po havárii v japonskej Fukušime), sa A. Merkelová nechtiac pomstila svojim mocenským nástupcom i obyvateľstvu. Jej neuvážený nápad Zelení rozšírili ďalšími nápadmi v iných oblastiach, čo od roku 2022 vážne poškodzovalo nemeckú ekonomiku.

Ekonomickú situáciu semaforovej vlády zhoršovali najmä pandémia a pomoc Ukrajine. V roku 2024 je Nemecko už druhý rok v recesii. Vyhliadky na zlepšenie sú mizivé a niektoré zdroje vidia pesimisticky aj rok 2025. Politická mantra o potrebe transformácie, rekonštrukcie a pod. sa ekonomicky realizuje, tobôž v súčasnej situácii, veľmi ťažko. Politici i odborníci sa začali obávať aj negatívnych dopadov opatrení, ktoré ohlasuje Donald Trump a podľa niektorých názorov môže na ne Nemecko doplatiť na Západe najviac.

Zhoršila sa aj atmosféra v spoločnosti, najmä postoj k migrácii, na ktorej profituje krajne pravicová AfD, predovšetkým v nových spolkových krajinách. Po raste jej podpory vznikla vládna kampaň proti nej a sú aj snahy zakázať ju. Po vytvorení BSW pribudol „tradičným“ stranám nový súper, ktorý sa naopak považuje často za krajne ľavicovú stranu. Obe strany sú „tradičnými“ silami kritizované za svoj postoj k migrácii a za postoj k vojne na Ukrajine ich označujú aj za proruské. Pre vládne strany dopadli zle aj júlové voľby do Európskeho parlamentu

Škodlivé bolo prílišné podriaďovanie sa vlády O. Scholza Washingtonu. Vedúci predstavitelia SPD sa tradične v rámci možností snažili byť menej „povoľní“ USA ako politici z CDU/CSU, v čom O. Scholz nepokračoval. Časť nemeckých médií, ale najmä AfD a BSW kriticky hodnotia jeho prílišnú ústretovosť požiadavkám Washingtonu. 

Zhoršovanie obrazu Nemecka doma i v zahraničí

Obraz silného a prosperujúceho Nemecka sa rozplýval. V zahraničí sa prestalo považovať za ekonomickú „lokomotívu“ EÚ a niekedy sa objavili aj jeho hodnotenia ako „chorého muža“ Európy.

V očiach verejnosti sa pozícia vlády z viacerých dôvodov postupne zhoršovala a nespokojnosť s ňou „prelamovala dno“. Možno povedať, že vláda O. Scholza sa hodnotila ako najhoršia vláda po zjednotení Nemecka. Najviac sa to prejavilo na konci októbra 2024 v prieskume ARD-DeutschlandTrends, v ktorom bolo až 85 % opýtaných menej spokojných alebo veľmi nespokojných s prácou spolkovej vlády. Len 13 % respondentov s ňou bolo spokojných a 1 % veľmi spokojných.

Pri hodnotení spokojnosti s pôsobením koaličných strán vo vláde bol trend negatívny u všetkých troch strán. SPD v porovnaní s FDP a Zelenými však respondenti hodnotili menej kriticky.

O situácii po rozpade vlády

Po rozpade vlády kancelár uviedol, že požiada o vyslovenie dôvery 15. januára 2025 (hlasovať sa musí do 48 hodní po podaní návrhu). Termín navrhol preto, aby sa ešte v Bundestagu schválili opatrenia, ako je zvýšenie prídavkov na deti, znižovanie tzv. fiškálnej záťaže a iné.

Po vyslovení nedôvery má prezident na rozpustenie Bundestagu 21 dní, po ktorom sa do 60 dní majú konať nové voľby. Voľby do Bundestagu sa podľa návrhu O. Scholza mali uskutočniť až v marci.

Opozícia, najmä CDU/CSU, žiadali čo najskorší termín hlasovania o dôvere tak, aby sa voľby uskutočnili už v januári. 12. novembra sa dohodli SPD, Zelení a CDU/CSU o konaní volieb 23. februára budúceho roka.

V prejave v Bundestagu 13. novembra to O. Scholz potvrdil a uviedol, že hlasovanie o dôvere bude 16. decembra. Svoje rozhodnutie o odvolaní ministra financií označil za správne a nevyhnutné. Znovu vyzval, aby poslanci prijali dôležité návrhy zákonov, ktoré sú už predložené.

Nejasný je osud štátneho rozpočtu na rok 2025. Šéf rozpočtového výboru Bundestagu Helge Braun (CDU) pre média vyjadril pochybnosti, že návrh rozpočtu červeno-zelenej menšinovej  vlády v Bundestagu prejde. Očakáva, že sa to stane až v polovici roka, možno až na jeseň. Prinesie to nové ťažkosti, lebo spolková vláda by musela prejsť do rozpočtového provizória, čo výrazne obmedzuje jej pôsobnosť. Nejasné zostáva aj prijatie dodatočného rozpočtu na rok 2024 a jeho neúspech môže viesť k zmrazeniu rozpočtu.

Po rozpade vlády v prieskume ARD-DeutschlandTrend extra až 65 % respondentov podporovalo návrh opozície, aby sa voľby konali začiatkom roka 2025. Za zodpovedných za pád vlády respondenti považovali najviac FDP (40 %), potom Zelených (26 %) a najmenej SPD (19 %). Zisťovali sa aj preferencie strán. CDU/CSU mala podporu 34 %, AfD 18 %, SPD 16 %, Zelení 12 %, BSW 6 % a FDP 5 %. Ľavica nebola uvedená.

Zatiaľ v prieskumoch preferencií nedochádza k zmene podpory strán a prejavujú sa trendy zhruba od februára 2024. Medzi strany so šancou dostať sa do Bundestagu sa vtedy zaradila BSW, ktorá vznikla v januári 2024.

Tri najnovšie prieskumy renomovaných agentúr zistili podporu strán:

• YouGov (8. – 12. novembra) pre CDU/CSU 33 %, AfD 19 %, SPD 15 %, Zelených 12 %, BSW 7 %, FDP 5 % a Ľavicu 3 %,
• INSA (8. – 11. novembra) pre CDU/CSU 32,5 %, AfD 19,5 %, SPD 15,5 %, Zelených 11,5 %, BSW 7 %, FDP 5 % a Ľavicu 3,5 %,
• Forsa (5. – 11. novembra) pre CDU/CSU 33 %, AfD 17 %, SPD 16 %, Zelených 11 %, BSW 5 %, FDP 4 % a Ľavicu 3 %.

Dynamický týždenný prehľad (z posledných prieskumov jednotlivých agentúr) 12. novembra uvádzal podporu pre CDU/CSU 32,8 %, AfD 17,9 %, SPD 15,8 %, Zelených 11,4 %, BSW 6,7 % a FDP 4,2 %. Ľavica v ňom nebola uvedená.

Všeobecne teda možno uviesť, že okrem CDU/CSU, AfD, SPD a Zelených má veľké šance dostať sa do Bundestagu podľa súčasného stavu aj BSW. V prípade FDP to je už menej pravdepodobné a Ľavica vyzerá bez šancí.

Západ má aj viac problémov ako len nový nemecký

V tomto roku boli rôzne voľby postupne vo Francúzsku, Veľkej Británii a USA. Vo Francúzsku ani vo Veľkej Británii nové vlády krízové procesy nedokázali eliminovať a pribudli aj nové problémy. Výsledok volieb v USA je prijímaný protirečivo a politici i odborníci vo svete majú z vývoja v nich a ich novej politiky a ekonomiky tiež rôzne obavy. O niekoľko mesiacov sa uvidí, aká bude nová nemecká moc a čo bude schopná riešiť.

Možno uviesť že, akcieschopnosť G7 sa v roku 2024 oslabila. Žiaľ, upadá aj EÚ, kde sa do vážnych ťažkostí dostali dva najväčšie štáty. Hoci sa horúčkovite chystá nová Európska komisia, ktorú podľa podivných kritérií vyberala mocibažná, ale málo kompetentná Ursula von der Leyenová, bez zásadnej zmeny politiky a ekonomiky Bruselu EÚ nič dobré nečaká.

Táto situácia vytvára nové možnosti pre BRICS, najmä pre Čínu, ktoré hľadajú inú cestu riešenia problémov sveta ako Západ. Pálčivá otázka je, dokedy G7 a aj celý Západ so svojimi spojencami budú pokračovať v rusofóbnej politike, najmä v sankciách. Neprinášajú očakávaný úžitok a škodia aj im samotným, pri čom sa pokrytecky rôzne obchádzajú.

Pre Slovensko možno len smutne dodať, že kríza nemeckej ekonomiky (i celej EÚ) dopadá aj na nás ako na malý štát. Preto sa najmä po návšteve Číny, po ktorej od zlosti opozíciu skoro rozpučilo, ukazuje racionálnosť línie vlády Roberta Fica o význame vzťahov na všetky strany sveta.

Záver

Pomery, v ktorých sa ocitlo Nemecko, znovu naznačujú, že súčasná neoliberálna politika najmä pod tlakom bidenovských USA (zrejme silne ovplyvnených hlbinným štátom) sa ocitla v slepej uličke. Vládnuce kruhy na Západe sú síce pestré, a nie všetky sú neoliberálne, ale všetkým ide o ich bohatstvo a moc, ktorú pri tom môžu využívať. Očakávať nejaké veľké zmeny od vlád vedených „tradičnými“ stranami, ktoré sa príliš natlačili do prehusteného politického stredu, je naivné.

Nebudeme sa púšťať do prognóz, aké budú výsledky volieb v Nemecku. Zatiaľ je jasný víťaz, ktorým by sa mali stať unionistické strany (CDU/CSU). Predseda CDU Friedrich Merz sa už cíti byť novým kancelárom. Veľa bude závisieť od toho, koľko voličov podporí AfD a BSW, čo môže výrazne podmieniť zostavovanie novej vlády. Vzhľadom na dlhodobý vývoj preferencií strán sa masívne presuny voličov medzi stranami nepredpokladajú, ale za vyše 4 mesiace do volieb sa môže ešte kdečo zmeniť.

František Škvrnda

Nové slovo