Rozpad poľnohospodárskej politiky unie – rozpad EÚ?

Potraviny EÚ sú považované za etalón svetovej kvality, ktoré sa však bez podpory štátu nedajú vyrobiť. Farmár je nielen podnikateľ, ale aj tvorca krajiny a zdravých potravín. Ak sa výroby potravín zmocnia globálne trhy, tie sa už nebudú zaoberať ich ekologickými, zdravotnými a ani sociálnymi dôsledkami.

Naši politici môžu potvrdiť, že peniaze na podporu agrosektora došli a už nebudú! Dnes je potrebné, aby tieto financie boli použité na nákup nových zbraní a na posilnenie ozbrojených síl.

Konsolidácia rozpočtu z SPP sa s veľkou pravdepodobnosťou nezastaví iba na šetrení Green Dealu, ale bude musieť vychádzať z hľadania rezerv, a to v celej potravinovej vertikále.

Šetriť však bude znamenať, že to budeme musieť robiť ináč, t.j. efektívnejšie, lacnejšie, a to znamená, že výroba potravín sa bude musieť zbaviť mnohých ekologických a zdravotných ohľadov.

Takáto reštrukturalizácia však nebude môcť prejsť bez sĺz a bolestí, ktorých hranica sa bude lámať v opustení stratového farmárskeho biznisu.

Reakcia farmárov na ohlasovaný rozpočet na roky 2028 – 1934 je silne odmietavá.

Už počas minulého roka sa farmári ukázali ako jediná politická sila, ktorá sa dokázala úspešne vzoprieť Bruselu. Farmári však boli ubezpečení, že Brusel sa polepší, zníži administratívnu záťaž farmárom a zjednoduší kontrolný systém čerpania podpôr.

Čísla z navrhovaného rozpočtu sú však iba začiatkom klesania štátnej podpory farmárom.

Aktivovanie farmárov a všetkých európskych samospráv, aby zopakovali klasické poľnohospodárske rebélie, aké použili v minulých rokoch, bude však márne, pretože peniaze na agrosektor musia byť presmerované na iné účely.

Začiatok splácania 800 mld. úveru z NextGeneration bude vyžadovať ročne 25 – 30 mld. Ak k tomu prirátame 800 mld. na nákup energetických zdrojov z USA, navýšenie národných vojenských rozpočtov z 2 % na 5 %, zvýšenie colných sadzieb od nášho najväčšieho obchodného partnera USA a podporu Ukrajiny v jej boji za demokraciu a ľudské práva (40 mld.), tak sľubovaných 300 mld. na SPP by bolo ešte stále veľkorysé. Bohužiaľ, to nie je reálne!

Budeme musieť zabudnúť na pomoc starých, bohatých členských krajín, pretože ich hospodársky rast je nižší ako v SR.

Rovnako dovolávanie sa solidarity a podpory u našich spoluobčanov je nereálne, pretože situácia v iných sektoroch hospodárstva je často horšia ako v agrosektore.

Predbežné čísla z rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034, ako aj nových nákladov na vojenské potreby ukazujú, že radikálna reštrukturalizácia sektora sa stáva nevyhnutnou.

Vlády dvadsať sedmičky naznačujú, že zvýšené náklady na militarizáciu sa budú musieť preniesť na občanov s vážnymi dôsledkami na znižovanie ich sociálnych štandardov.

Zaťaženie peňaženiek občanov bude mať za následok ich schudobnenie a orientáciu iba na najlacnejšie potraviny, čo bude vytvárať tlak na farmárov a na ukončenie ich podnikania v tomto sektore.

Zníženie podpory farmárom bude mať za následok aj zhoršenie environmentu celej krajiny, zdravia a celkového zníženia kvality potravín.

Súčasné politické elity Bruselu potvrdzujú svojimi rozhodnutiami, že sú mimo hľadania efektívnejších riešení pre občanov EÚ a skôr sa stávajú pre ňu hrozbou.

Kardinálnou chybou tohto spoločenstva je snaha a podpora o udržanie existujúceho amerického monopolu vo svetovej politike a presadzovanie amerických štátnych záujmov.

Tento submisívny postoj EÚ je neracionálny a pre EÚ samovražedný!

Reálnym výsledkom tejto politiky je strategické zlyhanie EÚ najmä v dvoch oblastiach:

1. Odpojenie sa od ruských lacných, energetických zdrojov a dosiahnutie nulovej závislosti od týchto surovín z Ruska.
2. Neracionálna podpora šírenia demokracie a ľudských práv na Ukrajine.

K tomuto úsiliu môžeme prirátať rad starších a nevyriešených problémov, akými sú zelená politika, migrácia a nedostatok kritického posúdenia globálnych ašpirácií EÚ.

Tieto vlečúce sa a neriešené problémy sú príčinou aj politického rozdelenia EÚ a jej narastajúceho hospodárskeho úpadku.

Za približovanie sa k dosiahnutiu nulovej energetickej závislosti od Ruska sme získali odmenu od nášho najväčšieho obchodného partnera, že nám tieto nedostatkové suroviny predá za trojnásobok až štvornásobok ruskej ceny…

Zdôvodnenie nevyhnutnosti energetickej nezávislosti od Ruska na základe toho, že Rusko  je neseriózny obchodný partner, ktorý by mohol mať v budúcnosti aj politické požiadavky, zaraďuje takýto argument do úrovne „jedna pani povedala“…

Ak tieto hypotetické predstavy o Rusku konfrontujeme s reálnymi skutkami kolektívneho Západu, musíme povedať, že sú neporovnateľné a hanebné.

Takmer 20 hospodárskych sankcií, násilná likvidácia Nord Stream 2 a snaha o nacionalizáciu 300 miliardovej strategickej úložky Ruska v európskych a amerických bankách, to je obraz šialených nápadov rusofóbnych elít, ktoré chcú vyvolať 3. svetovú vojnu.

Tento bizarný obchod sa však môže pre EÚ stať podobným víťazstvom, ako keď Napoleon dosiahol Moskvu a z jeho Grande Armée, ktorá podľa odhadov čítala státisíce vojakov, sa do Francúzska vrátil len zlomok zdecimovaných a vyčerpaných mužov.

Hrôza šialeného obchodu medzi EÚ a USA sa nám zreteľnejšie vyjavuje v oznámení, že Rusko podpísalo zmluvu na 10 rokov s Čínou a Indiou o dodávkach ropy a plynu, a to presne v objeme, aký EÚ každoročne potrebuje…

Na všetky tieto dôvody politiky EÚ musia Slovensko i európske samosprávy reagovať a zmeniť svoj postoj k financovaniu celej stratégie SPP.

Výzvy k štrajkom, rebéliám, aby farmári dosiahli zvýšenie podpôr na Bruseli sú však v dnešnej situácii nereálne a pre svoju márnosť by mohli viesť iba k pasivite farmárov.

Farmári potrebujú nový výrobný a obchodný model v rodiacom sa pluralitnom svete.

Páliť slamu, vysypávať hnoj pred ministerstvá, uzatvárať hraničné priechody nemôže mať v súčasnej kríze EÚ zmysel.

Kľúčovou požiadavkou farmárov by malo byť ukončenie jednotnej poľnohospodárskej politiky, pretože uplatňovanie tohto princípu je zdrojom aj jej mnohých problémov (rodinné farmy kontra veľké podniky…). EÚ sa musí vrátiť k svojim koreňom a k svojim počiatkom, kde najvyšším zmyslom tohto spoločenstva bolo a musí byť udržanie mieru na našom kontinente.

Dnes je EÚ skôr vojnovým štváčom, ktorý je ochotný za rozširovanie NATO na východ aj zničiť EÚ.

Pre farmárov je rovnako nepochopiteľné, že v záujme predaja niektorých európskych tovarov na iných trhoch je EÚ schopná dovážať agrokomodity, ktoré vieme nielen efektívne, ale aj environmentálne vyrábať sami.

Vo svojich počiatkoch sa EÚ nezaoberala agrosektorom, ale iba uhlím a oceľou. Časom prevzala všetky odbory hospodárstva pod svoju kompetenciu. Toto zjednotenie však nemalo za následok iba zvýšenie efektívnosti a moci EÚ, ale v nových geopolitických podmienkach plodilo aj rad nových závažných problémov, ktoré sa prejavujú v jej geopolitickom zaostávaní a úpadku.

Ak sa EÚ chce zaoberať všetkým a všetci to musia robiť jednotne napriek tomu, že okolitý svet je pluralitný, musí takéto spoločenstvo dopadnúť ako socialistická RVHP.

Farmári musia presvedčiť Brusel, že jednotný výrobný a obchodný model SPP skončil!

Základom nemôže byť jednotné vykonávanie predpisov pre všetkých. Musí sa vychádzať z podmienok a miesta, kde farmári žijú a tými sú národné štáty.

Posilniť vplyv jednotlivých štátov dvadsať sedmičky na úkor komisie pre agrosektor by zodpovedalo nielen duchu doby, ale aj reálnym požiadavkám a problémom agrosektora.

Ak je pravdou, že EÚ má dnes už iné priority a nebude môcť v takom rozsahu ako doteraz podporovať agrosektor, musia farmári prísť aj k iným požiadavkám na Brusel.

Dnešná tendencia politických elít zmeniť sociálne trhovú ekonomiku EÚ na čistú, resp. iba trhovú, ktorá bude zbavená všetkých environmentálnych a sociálnych ťažkostí je výsledkom pôsobenia globalistických síl.

Dôsledky takéhoto prístupu si možno ukázať na výrobe a predaji kuracieho mäsa. Požiadavky trhu, aby 1 kg kuracieho mäsa mal tú istú cenu v Afrike či v Pakistane a takú by mal mať aj na Slovensku, možno splniť iba za predpokladu, že budeme eliminovať z ceny pracovnej sily, celkovej vzdelanosti, kultúry i životného štýlu.

Niektorí politici preto vytýkajú slovenskému agrosektoru nekonkurencieschopnosť vo výrobe kuracieho mäsa a požadujú otvoriť trh pre takéto mäso z Ukrajiny čí z Brazílie…

Existujúca politická a hospodárska kríza EÚ otvára požiadavku nahradiť existujúci model EÚ (model A) novým modelom (B), ktorý by mohol prekonať či vyriešiť jestvujúce dnešné problémy.

Zmyslom plánu B je nielen vyhnúť sa modelu C, ktorý predstavuje politický a finančný krach EÚ, ale hlavne zabezpečiť prosperitu občanov EÚ, ako aj rozvoj ich kultúry, tradícií, ktoré sú výsledkom tisícročných skúseností našich národov.

Osobne si nemyslím, že som ten najpovolanejší pre takúto úvahu, ale vyvolanie takejto diskusie by mohlo nielen kultivovať oba základné modely (A, B), ale najmä vyhnúť sa modelu (C), ktorý je modelom biedy a chudoby, do ktorého sa môžeme prepadnúť, i keď si myslíme, že celý svet nám môže závidieť našu životnú úroveň…

Eduard Šebo

(Nové slovo)