Milan Benkovský: Pozrime sa strašidlu zbrojenia do očí – ako to s ním je?

Júnový samit NATO v podstate konsenzuálne, aj za účasti prezidenta SR Petra Pellegriniho a ministrov Roberta Kaliňáka a Juraja Blanára, rozhodol o prijatí záverečného vyhlásenia o zvyšovaní výdavkov na obranu až na 5 percent hrubého domáceho produktu (HDP) členských krajín. Viacerí štátnici sa zhodujú, že dosiahnuť v krátkej dobe a pri súčasnej ekonomickej situácii 5 percent na obranu, resp. presnejšie na vyzbrojovanie armád aliancie, je nereálne, je to šialenstvo, až nezmysel. Preto bolo dohodnuté, že 3,5 percenta pôjde na zbrojenie a 1,5 percenta na takzvané duálne použitie, teda na infraštruktúrne projekty využívané armádou, ale i civilným sektorom, teda bežnými občanmi. Podstatným faktom však bola dohoda na postupnom zvyšovaní výdavkov  v priebehu 10 rokov, t. j. do roku 2035, keď sa má k tomuto cieľu dospieť. Tento záväzok je však skôr deklaratívny – a tým reálne nevymožiteľný. Tak ako doteraz, pôjde o snahu členských štátov Severoatlantickej aliancie dosiahnuť tento dlhodobý cieľ v rámci svojich ekonomických možností a politickej situácie v ich krajinách.

Členské štáty NATO a EÚ sa neusilujú o mierové riešenie konfliktov, ale práve naopak, zbrojením podporujú vojnu. Donald Trump, ako ani lídri západoeurópskych štátov, nepočúvajú výzvy predchádzajúceho pápeža Františka, ani súčasného Leva XIV. na zastavenie krviprelievania, pretekov v zbrojení a nastolenie mieru vo svete.

Aký je stav plnenia 2 percent?

Doteraz platil nepísaný záväzok výdavkov na armádu vo výške 2 percent HDP. Slovensko to naplnilo už v roku 2024 a v štátnom rozpočte na rok 2025 je vyčlenených na armádu 2,8 miliardy eur, čo sa rovná spomínaným 2 percentám HDP. Ak by sme chceli splniť ciele NATO a zvýšiť náš rozpočet na 5 percent, znamenalo by to výdaje vo výške až 7 miliárd eur, čo je pre nás neprijateľné a naša ekonomika by to neuniesla.

Požiadavky na doteraz požadované 2 percentá nespĺňajú však viaceré členské štáty NATO, pričom  tento rok na obranu vynaloží 2 percentá len 23 z 32 členských krajín Severoatlantickej aliancie, čo potvrdili aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a jeho nástupca vo funkcii Mark Rutte. 

Medzi štáty, ktoré najviac zbroja, patrí Poľsko s viac ako 4 percentami, nasledované USA s 3,4 percentami, Lotyšskom a Gréckom s vyše 3 percentami HDP vynaloženými na armádu. Najnižšie plnenie, okolo 1,3 percenta, má Španielsko, Slovinsko a Luxembursko. O kúsok pred nimi sú veľké štáty ako Portugalsko a Taliansko s 1,5 percentnými výdavkami na zbrojenie. To im akosi nik nevyčíta, no nás tlačí aliancia do nezmyselných pretekov v zbrojení.

Prirodzené by bolo, aby spomínané štáty najskôr dosiahli 2 percentá a až potom sa ďalšie krajiny snažili postupne do roku 2035 zvyšovať výdavky na svoju obranu, pri rešpektovaní ich reálnych ekonomických možností.

Donald Trump na summite v Haagu istým spôsobom vydieral, keď požadoval, aby Európa prevzala väčší podiel zodpovednosti za svoju obranu a výrazne zvýšila rozpočet na zbrojenie, lebo inak USA nebudú garantovať pomoc v prípade ohrozenia členských štátov NATO.

Ak sa pozrieme na výdavky určené na zbrojenie v 23 členských štátoch EÚ, ktoré sú zároveň členmi NATO, tak tie od roku 2005 neustále rastú. Výrazný až skokový nárast zaznamenali v roku 2020 s vyvrcholením po vypuknutí vojny na Ukrajine. V roku 2024 dosiahli tieto „obranné“ výdaje 102 miliárd eur.

Strategický postoj Roberta Fica

Premiérovi Ficovi možno mnohé veci vyčítať oprávnene, no pokiaľ ide o výdavky na zbrojenie, tie drží pod kontrolou a za jeho súčasnej vlády, ako zdôraznil, nedôjde k ich zvyšovaniu. Na Roberta Fica útočia pre zvyšovanie armádnych výdavkov úplne všetci – opozícia i mainstreamové médiá hovoria o masívnom zbrojení, s ktorým vraj súhlasí prezident i vláda. To je však zavádzajúce vyjadrenie a len polovica pravdy. Mnohí občania pod vplyvom manipulatívnych informácií štvavých médií a vyhlásení opozičných lídrov nechápu Ficov postoj a nerozumejú mu, ani jeho zámerom, a to napriek tomu, že ich jasne formuloval. 

Robert Fico sa jednoznačne vyjadril o zvyšovaní výdavkov na armádu, s ktorým vláda nepočíta v roku 2026 ani v roku 2027, teda do skončenia jej súčasného mandátu. Dôvodom je konsolidácia verejných financií, ktorá je nevyhnutná pre extrémne zadlženie Slovenska vládami Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Rovnako chce Smer SSD i Hlas SD udržať sociálny charakter štátu, nedotýkať sa 13. dôchodkov ani ďalších sociálnych vymožeností. Pokiaľ ide o naše armádne spôsobilosti požadované NATO i našimi obrannými potrebami, tie podľa vlády napĺňame a dajú sa pokryť aj súčasnými 2 percentami HDP. V rámci nich sa počíta s doplnením amerických stíhačiek F-16, nákupom protivzdušnej obrany z Izraela, obrnených vozidiel i tankov.

Prezident Peter Pellegrini po samite Bukureštskej deviatky vo Vilniuse v súvislosti s výdavkami na zbrojenie tiež zdôraznil: „Výdavky na obranu nesmú ohrozovať sociálne postavenie ľudí.“

Ďalej uviedol, že na stole je zatiaľ i úvaha, aby sa zvyšovanie výdavkov na zbrojenie urýchlilo o 0,2 percenta ročne, čím by sa cieľ dosiahol už za sedem rokov. Prezident i vláda sa však zhodli, že pre  Slovensko je takéto tempo neprijateľné.

Opozícia vyplakáva, nie však nad miliardami na zbrane

Ako inak, opozícia vždy a všetko kritizuje. Nevie, kam z konopí a neprináša žiadne konštruktívne riešenia, len škodí. Vojnoví štváči typu Šimečku, Naďa,  Gröhlinga,  Krúpu, Valášeka, Dostála a za pomoci Matoviča, Majerského a ďalších politických „osobností“ jasne a jednoznačne podporujú nezmyselné zbrojenie. Opozícia tlieska plánu predsedníčky Európskej komisie  Ursuly  von der Leyenovej, (ktorú – žiaľ, neúspešne – odvolával Európsky parlament pre korupciu) zvyšovať výdavky na zbrojenie na neuveriteľných 800 miliárd eur a na neobmedzenú vojenskú podporu Ukrajiny, a to za akúkoľvek cenu. Presadenie tohto cieľa sa však nedarí naplniť. Rovnako „zaspala“ aj iniciatíva koalície ochotných, či skôr vojnových štváčov, na ktorej sa Slovensko nezúčastnilo. Ochotní iniciovali preteky v zbrojení a mali za cieľ  formovať bezpečnostné sily v Európe, ktoré by pozostávali zo západných vojakov so zámerom ich nasadenia na ukrajinskom území.

Cieľom opozície je zbrojiť, a tým poškodiť vládu Roberta Fica, zabrániť konsolidácii verejných financií a obmedziť sociálne výdavky na úkor tých armádnych a tým vyvolať nespokojnosť občanov. Zatiaľ sa jej to nedarí.

Opozícia možno pochopila, že súčasná vláda nezvýši výdavky nad 2 percentá. Prípadné zvýšenie využije podľa slov R. Fica na duálne, civilné projekty, najmä v oblasti výstavby nemocníc, dobudovania a skvalitnenia cestnej a železničnej siete, rekonštrukcie mostov a ďalšej infraštruktúry. Zvyšovanie výdavkov tak zostane na budúce dve vlády, v ktorých chce byť PS, SaS, KDH a Demokrati, možno aj so Slovenskom (OĽaNO). Ak sa tak stane, uvidíme, ako sa s tým vysporiadajú. Opoziční lídri v súvislosti s výdavkami na armádu dokonca žiadajú vytvorenie komisie na kontrolu použitia armádnych prostriedkov a chcú spolurozhodovať o použití týchto prostriedkov. Kaliňákovo ministerstvo obrany to však logicky nemôže pripustiť.

Komu prospieva zbrojenie a komu nie

Naše súčasné výdavky na zbrojenie predstavujú takmer 3 miliardy eur a perspektívne sa majú zvýšiť do siedmich až desiatich rokov na viac ako 7 miliárd eur. Tieto prostriedky neprispievajú k mieru, ale k vojne a zabíjaniu ľudí nielen na Ukrajine, ale i vo viacerých častiach sveta.  Miliardy eur nás ochudobňujú a doslova brzdia rast životnej úrovne na Slovensku. Mohli by byť využité v zdravotníctve, školstve, výstavbe nájomných bytov, v kultúre i športe. Rovnako by boli potrebné pri podpore sociálne slabších skupín obyvateľstva, ktoré sú medzi mladými rodinami, tzv. jednorodičmi, invalidmi či dôchodcami.

Namiesto toho sa financie lejú do zbrojárskych firiem a používajú sa v prospech mocenských záujmov veľmocí, v prospech vojen, ktoré vyvolávajú utrpenie a likvidujú ľudské životy. Extrémne zvyšovanie výdavkov na zbrojenie nevyplýva z potrieb ľudí ani z potreby obrany členských štátov NATO. Vyplýva zo záujmov kapitálu, záujmov zbrojárskych koncernov a ich lobistov, ktorí z veľkej časti, ak nie úplne, ovládajú americkú administratívu Donalda Trumpa, ako i vlády západných krajín od Veľkej Británie cez Nemecko až po Francúzsko. Tie následne vydierajú menšie štáty východného bloku aliancie a zaťahujú ich do zbrojenia i vojen.

Miliardy dolárov a eur smerujú a lejú sa do bezodného dna skorumpovanej Ukrajiny, ktorá však nie je členom EÚ ani NATO, pričom niet žiadnej kontroly nad tým, na čo a s akou efektívnosťou boli miliardy použité. Samotné USA konštatovali, že Ukrajina nevie doložiť, kam išlo 100 miliárd amerických dolárov. Nuž a na tieto, doslova do vzduchu vyhodené peniaze, sa majú skladať občania Slovenska!

Čo dodať? Európa i Severoatlantická aliancia by sa mali konečne spamätať a snažiť sa o mier, inak privedú ľudstvo do záhuby. 

Milan Benkovský

(Nové slovo)

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha