Milan Benkovský: Opozičná politická žumpa a výročie porážky fašizmu

Po rozpade Matovičovo-Hegerovej vlády a predčasných voľbách 2023, v ktorých dnes už opozičné strany utrpeli politickú porážku, nastúpil krutý a bezohľadný boj proti novej vláde Roberta Fica. Stupňovala sa nenávisť až do nepríčetnosti, čo pretrváva dodnes. Začalo sa to šibenicami a čiernymi rakvami pripravenými pre Fica, pokračovalo to nebývalými vulgarizmami v parlamente, protivládnymi demonštráciami s nezmyselnými heslami ako „Slovensko je Európa!“, či dokonca „My sme Ukrajina!“, výkrikmi ako Fico, do basy; vládna mafia; zradcovia národa; tí, čo sa spájajú s masovým vrahom“, a tak by sme mohli pokračovať donekonečna vulgarizmami, osobnými urážkami a dehonestáciou všetkých, čo majú iný ako progresívno-liberálny názor. 

Stojí tiež za pozornosť, ako sa Igor Matovič, táto psychopatická osoba, znovu vynára z kanálov nedávnej temnej minulosti a dostáva sa do pozornosti mainstreamových médií. Je to jasný cieľ – veď PS, SaS a KDH by neboli schopné zostaviť vládu, a tak je dobrý čert i diabol, i tento politický komediant.

V súčasnosti Šimečka, Gröhling, Naď, Korčok, Macko, Krúpa a ďalší „pusipajtáši“ stoja na protivládnych barikádach a ako krvilační dravci šíria zlobu, burcujú, rozoštvávajú národ a prekrúcajú dejiny. Na ostatnej demonštrácii na tribúne dokonca vystavili stôl pokrytý červenou farbou, čoby krvou Rusov s odseknutou hlavou Putina (!). Nepriamo tým naznačili, ako môže skončiť nielen Putin, ale i Robert Fico, hoci atentát naňho sa v máji pred rokom nevydaril. Aká to morbídnosť, aká úbohosť a morálne dno súčasnej opozície!

Títo morálni a politickí zvrhlíci a hochštapleri hovoria o zrade národa, akoby zabudli, že týmito slovami a prívlastkami charakterizujú samých seba. Nie Fico, ale práve opoziční dobrodruhovia, spolu s časťou umelcov, politickými mimovládkami a skorumpovanými médiami sú hanbou Slovenska.

Najnovšie opozícia, ale i pomýlený Andrej Danko, ktorý nevie, kam patrí, hovorí o starnúcom, nevládnom Ficovi, ktorý vraj nie je schopný vládnuť. Oni tápajú a len reagujú na kroky premiéra, pričom Fico udáva tempo i témy a opozícia len vajatá. Fico vystúpi, niečo urobí a okamžite nasleduje séria tlačoviek s plamennými frázami a výzvami akoby sfetovaných lídrov opozície. Úbohosť opozičných lídrov, ale i predsedu SNS Danka, a žiaľ, i nejasnosť krokov predsedu Hlasu SD Šutaj Eštoka je až do očí bijúca. Preto koaličnú káru, ktorá sa stále viac tacká po hrboľatých cestách našej biednej politiky, ťahá, či skôr tlačí len Fico. Ťažko povedať, či to vydrží až do riadnych volieb v roku 2027, no jedno je isté: že Smer SSD znovu uspeje a otázkou bude len to, či bude mať po klesajúcich preferenciách Hlasu SD a páde SNS s kým zostaviť vládu.

Historická, morálna a politická úbohosť opozície

Témou dňa už nie je konsolidácia verejných financií, transakčná daň, kultúra, dokonca ani spolitizované mimovládky. Frustrovaní lídri PS, SaS, Slovenska (OĽaNO), Demokratov, ale i KDH, ktorí nevedia robiť ani urobiť nič pozitívne, len kritizovať jedného štátnika, ktorého v súčasnosti na Slovensku máme, Roberta Fica a ku ktorému sa len približuje Peter Pellegrini, je jeho návšteva na oslavách víťazstva nad fašizmom v Moskve a vzdanie úcty pamiatke našim osloboditeľom.

Áno, išlo síce o koniec druhej svetovej vojny, no najmä o porážku fašizmu, a to predovšetkým zásluhou Sovietskeho zväzu. To nik z lídrov opozície a už vôbec nie z Bruselu, ani len nevysloví, a namiesto toho tára o nepodstatnom, národu nič nehovoriacom Dni Európy, ktorý prakticky nik neoslavuje.

Ich bezhraničný primitivizmus a politická slepota, až nenávisť voči Rusku a dokonca i všetkým Rusom ich vedie ku spájaniu nespojiteľného. Hovoria o bývalom mnohonárodnom Sovietskom zväze z rokov 1941 až 1945 ako o súčasnom Rusku. Ich pohľadom by sme preto mali nenávidieť Francúzov a Britov za Mníchovskú zradu z roku 1938, no najmä našich terajších spojencov a priateľov Nemcov, keďže tam sa zrodil fašizmus a snaha o likvidáciu Slovanov, židov a všetkých pokrokovo zmýšľajúcich ľudí. Mali by sme nenávidieť nielen Rusov, ale najmä Ukrajincov, ktorí boli spojení okupáciou ČSSR v roku 1968 a ktorú nariadil Ukrajinec Leonid Iľjič Brežnev a na ktorej sa zúčastnilo z príslušníkov sovietskej armády okolo 80 percent ukrajinských vojakov. Tak koho máme vlastne nenávidieť a koho milovať?

Nedá mi kratučko sa vrátiť i k našim oslavám 80. výročia víťazstva nad fašizmom v Piešťanoch. V plnej nahote sa tam prejavil trápny klerikalizmus scenáristov osláv. Po vystúpení prezidenta Petra Pellegriniho totiž nasledovala pieseň s modlitbou v podaní Lúčnice, namiesto našich hymnických piesní, či ikonickej, srdcervúcej piesne Sviaščennaja vojna so slovami Vstavaj, strana agromnaja, vstavaj na smertnyj boj! Po prezidentovi vystúpil i vojenský kňaz, to sa asi zabudlo na Tisov klérofašistický štát. Neviem presne, kto bol organizátorom osláv, pravdepodobne Ministerstvo obrany SR, no od sociálnodemokratickej vlády by som čakal niečo iné. Zdá sa, že Slovensko naozaj stráca svoju historickú pamäť a vláda sa návrhom niektorých zmien Ústavy SR i zákonov rozhodne nespráva v zmysle Ústavy SR, kde sa jasne už v prvom článku píše: Slovenská republika… „neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“.

Opoziční predsedovia strán doslova šalejú, s penou na ústach hystericky vykrikujú a sršia nenávisťou voči Ficovi, lebo on si dovolil pokloniť sa pamiatke našich osloboditeľov a rokovať s prezidentmi Ruska, Číny, Brazílie a vysokým predstaviteľom Vietnamu. Robia tak napriek tomu, že súčasťou týchto rozhovorov boli ekonomické témy ako investície na Slovensku, spolupráca v oblasti energetiky a obranného priemyslu.

Chcú azda prostoduchí a nedovzdelaní predstavitelia opozície od Michala Šimečku cez plagiátora s obuvníckou a kaderníckou praxou Branislava Gröhlinga, pripomínajúceho rétorikou, grimasami a gestikuláciou Hitlerovho propagandistu Goebbelsa či vojnového štváča a doterajšieho amerického lokaja Jaroslava Naďa, psychopata Igora Matoviča, až po farizeja Milana Majerského spájať azda 21 miliónov obetí druhej svetovej vojny a 60-tisíc mŕtvych vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska so stovkami či tisíckami obetí vyprovokovanej vojny vedenej USA, štátmi NATO a EÚ proti Rusku na pôde Ukrajiny a prostredníctvom ukrajinských vojakov? Chcú pomáhať skorumpovanej Ukrajine, kde prekvitajú fašizoidné tendencie zvelebujúce Banderu? Zapredanec Zelenskyj rozpredáva svoju krajinu, zadlžuje a ničí ju, platí pôdou a nerastnými surovinami za zbrane, či paláce pre neho samého a jeho kliky? To na tomto sa má Slovensko podieľať? To hádam nie!

EÚ a oslava víťazstva nad fašizmom a podpora vojny na Ukrajine

Výročie porážky fašizmu si nepripomenuli ani lídri EÚ, keď sa konali len lokálne oslavy vo Francúzsku a Británii. Predsedovi vlády SR, členskej krajiny EÚ, dokonca zakázali iné členské štáty EÚ, ako Lotyšsko a Estónsko, prelet nášho vládneho špeciálu nad ich územím. Očakával by som, že na túto nehoráznu drzosť a nepriateľský akt zareaguje naše Ministerstvo zahraničných vecí SR pozvaním ich diplomatov a vyjadrením ostrého protestu voči takémuto konaniu.

Do protificovského štvania sa zapojila a Ficovu návštevu v Moskve odsúdila i šéfka pre zahraničnú politiku EÚ Kaja Kallasová, náhodou z Estónska, ktorá je spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, zase náhodou z Nemecka, typickou predstaviteľkou jednostrannosti, neschopnosti a podporovateľov vojny na Ukrajine. Tieto „dámy“ hovoria o Rusku ako o zle a hrozbe pre Európu, a tým prakticky blokujú akékoľvek mierové dohody. EÚ ide o oslabenie Ruska a dlhodobú vojenskú a ekonomickú konfrontáciu. Aj tento incident a vzťah k porážke fašizmu i samotné útoky na Rusko ukazuje na prehlbujúcu sa morálnu krízu a neschopnosť EÚ riešiť problémy v Európe a vo vlastných členských krajinách.

Protiruský postoj zaklincovali európski lídri združení v Koalícii ochotných, dodajme, podporovateľov vojny, na stretnutí v Kyjeve, kde vyhlásili jednostranné a „bezpodmienečné“ 30-dňové prímerie, a to bez vyjadrenia Moskvy. Tej dokonca dali ultimátum, čím len potvrdili, akí sú naivní a smiešni. Vyhrážajú sa ďalšími bezzubými sankciami, prijímajú zákaz dovozu energií, ako je plyn, ropa a jadrové palivo, čo viac poškodzuje samotnú EÚ ako Rusko a ktoré sú najmä pre Slovensko neprijateľné.

Tvrdá a jednoznačná reakcia Putina prišla v noci zo soboty na nedeľu, počas ktorej odmietol návrhy Ukrajiny a jej ultimátum o prímerí, rovnako ako hrozby Západu a USA. Žiadne jednostranné návrhy Ukrajiny Rusko neakceptuje a nedopustí, aby prímerie využila Ukrajina, EÚ a USA na ďalšie vyzbrojovanie. Navrhol, aby sa do 15. mája stretli vyjednávači Ruska a Ukrajiny v Istanbule, a to bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Nie sme naivní a pokrok, ktorý by viedol k mieru, je beh na dlhé trate.

Mier na Ukrajine je v nedohľadne

Ako je známe, Donald Trump vyhlásil po svojom zvolení, že „zariadi“ mier na Ukrajine do 24 hodín. Pravda, podarilo sa mu vysloviť kolosálnu hlúposť. Nasledovala roztržka a doslova cirkusové predstavenie s ďalším komediantom Zelenským, keď ten sa mu málo ukláňal a málo ďakoval svojmu bossovi. Došlo k pozastaveniu financovania vojny a dodávok zbraní zo strany USA Ukrajine, čo však slúžilo len na jej vydieranie. Dnes je dohoda medzi USA a Ukrajinou o ťažbe nerastných surovín v prospech USA už podpísaná a zrazu sa obnovila finančná podpora vojny i dodávky zbraní na Ukrajinu… Veď prečo nie, keď nepriateľom je Rusko, ktoré treba oslabiť, ideálne zlikvidovať za každú cenu. Nuž a nie USA, ale Ukrajinci za to zaplatia vlastnou krvou, pôdou a nerastným bohatstvom. USA sa tak znovu prejavili ako najväčší svetový agresor.

Zo strany USA tu o mier absolútne žiadny reálny záujem nie je. Americkú administratívu i samotného Donalda Trumpa riadi zbrojárska loby. Tá potrebuje vyrábať zbrane, ktoré prinášajú obrovské zisky, ničiť ich vo vojne, aby znovu vyrábala zbrane, ktoré prinášajú smrť, pravda, nie Američanom.

Podobne je na tom EÚ vrátane štátov Poľska a Česka, ktoré chcú vynaložiť na zbrojenie neuveriteľných 800 miliárd eur. 

Čo dodať na záver

Namiesto rozdúchavania nenávisti a bezbrehej, účelovej kritiky by sa mala opozícia spamätať a hľadať cestu, ako vytvoriť a predstaviť alternatívu súčasnej vlády. Napriek viacerým, nie malým chybám koalície žiadna alternatíva vládnutia neexistuje, a tak bude platiť to staré známe – bude, ako bolo.

Milan Benkovský

(Nové slovo)