Ján Boďa: Greta a Marx

Greta

Vyľakaní týmto strašidlom chodia mládežníci poza školu, starší v bordových mundúroch zastavujú dopravu v mestách, novinári píšu o skorom zániku života na Zemi. Eurokomisárky a eurokomisári, prezidentky a prezidenti, premiérky a premiéri, poslankyne a poslanci sa zastrájajú, že do roka a do dňa zatvoria tepelné, prípadne aj jadrové elektrárne, zakážu autá na naftu a benzín, začnú lietať na vetroňoch a vybijú kravy.

Zvyšok sveta zatiaľ strašeniu odoláva. Severná Amerika kvôli zadubenosti súčasného prezidenta, ostatní pre problémy s chlebom každodenným. Greta a ostatní však majú nádej, že vystrašia ešte aspoň Američanov, keď sa títo zbavia zadubenca. Keď sa im to podarí, budú to Európania a Američania, ktorí sa v zrýchlenom režime začnú zbavovať všetkého, čo nadobudli za posledných sto-dvesto rokov.

Kvôli čomu? Kvôli záchrane našej planéty. Veď „veda“ jednoznačne a nespochybniteľne ukazuje, že ak neprestaneme hneď a zaraz spaľovať uhlík predovšetkým v Európe a Severnej Amerike, jazerá a rieky sa vyparia, z Antarktídy bude druhá Sahara, oceánskym dnom sa stane polovica súše.

Veda

Veda bez úvodzoviek, ako ju v našich končinách chápeme prinajmenšom od osvieteneckých čias, nepozná nespochybniteľné pravdy. Veda si v súvislosti so súčasnými klimatickými zmenami kladie viacero otázok.

Naozaj sa, predovšetkým posledných cca 20 rokov, otepľuje? Ak áno, ide naozaj o otepľovanie výnimočné, ktoré nemá v histórii našej Zeme obdobu?

Súčasťou týchto otázok sú predovšetkým nie jednoduché otázky merania. Merania teploty oceánov, merania teploty povrchu kontinentov a ostrovov, rovnomernosť rozloženia meracích staníc, umiestnenie meracích staníc v mestách, na letiskách a vo voľnej krajine, satelitné merania a ich vyhodnocovanie. Sú tu veľmi zložité otázky rekonštrukcie teplôt povrchu Zeme v jej bližšej aj vzdialenejšej minulosti.

Ak výsledky meraní a ich vyhodnotení urobených so všetkou vedeckou poctivosťou naznačia, že sa naozaj otepľuje, čo sú hlavné príčiny?

Teplota zemskej atmosféry je ovplyvňovaná mnohými faktormi. Aktivitou Slnka, ktorá je premenlivá, premenlivou hustotou kozmického žiarenia, zmenami dráhy Zeme okolo Slnka, zmenami sklonu jej rotačnej osi, zmenami oblačnosti, zmenami zalesnenia kontinentov a ostrovov, zmenami obsahu skleníkových plynov v atmosfére, z ktorých vplyv vodnej pary je najvýznamnejší. Na zodpovedanie týchto otázok potrebujeme dôkladné merania. Dôležitú úlohu musia zohrať dobré fyzikálne modely, schopné nielen vysvetliť mechanizmus jednotlivých vplyvov, ale aj porovnať ich významnosť.

Ak merania, ich vyhodnotenia a fyzikálne modely naznačia, že zodpovedným za otepľovanie atmosféry je predovšetkým oxid uhličitý, čo s tým? Naša súčasná civilizácia cca 85% spotreby energie pokrýva spaľovaním uhlíka. Ak prestaneme spaľovať uhlík, čím pokryjeme spotrebu energie?

Takzvané obnoviteľné zdroje energie – slnečná, veterná, vodná, energia z tzv. biomasy – sú schopné v prípade Slovenska pokryť prinajlepšom 15% jeho súčasnej spotreby. Horné ohraničenie nie je technologické, ale fyzikálne. Ak zastavíme spaľovanie uhlíka, produkcia a spotreba v ekonomike klesne na úroveň cca 10% – 15% súčasnej. Čo to spraví so spoločnosťou?

Napriek tvrdeniam Grety, aktivistov, médií, generálneho tajomníka OSN, odpovede na tieto otázky nepoznáme. To, čo ponúkajú správy IPCC, sú výsledky počítačových modelov. Ako je vo vede známe, z modelu dostaneme len to, čo doň vložíme. Ak model predpokladá, že jedinou príčinou klimatických zmien je zmena obsahu oxidu uhličitého v atmosfére, tak predpovie zvyšovanie teploty atmosféry pri jeho raste. Dosiaľ však nie je ani jasné, ako veľmi je teplota atmosféry na zmeny obsahu oxidu uhličitého citlivá. Viacero meraní a fyzikálnych úvah naznačuje, že citlivosť je niekoľkonásobne menšia ako citlivosť používaná v IPCC modeloch. O tom, že s modelmi asi nebude všetko v poriadku, svedčí aj skutočnosť, že modely nevedia dobre predpovedať ani minulosť. Teploty namerané v uplynulých cca tridsiatich rokoch sú výrazne nižšie ako teploty predpovedané modelmi.

Prečo?

Keď nie je jasné, ako to vlastne je s tzv. klimatickou zmenou, prečo toľké vzrušenie? Prečo sa v priebehu posledného roka, dvoch rozvinuli masové hnutia za záchranu klímy? Čo významné sa stalo? Prečo musíme čosi prevratné urobiť hneď, v najbližších rokoch, ba mesiacoch? Štandardná odpoveď – keď nezastavíme spaľovanie uhlíka hneď, Zem sa do roka a do dňa vyparí.

Veda na zodpovedanie zásadných otázok ohľadne klímy a jej zmien potrebuje ešte roky, možno desaťročia. Greta nás presviedča, že všetko je jasné, debata sa skončila. Debata sa skončila vo vede? Vo vede sa debaty nekončia nikdy. Prečo nie je v médiách daný priestor mnohým klimatológom, meteorológom, fyzikom, ktorí sa snažia hľadať odpovede na zložité otázky o zemskej klíme? Prečo sa tak ponáhľame s rozhodnutiami, ktoré, ak budú realizované, ovplyvnia život stoviek miliónov ľudí k horšiemu? Prečo také vzrušenie práve v Európe, ktorá k celosvetovej produkcii oxidu uhličitého prispieva asi 10-mi percentami?

Viacerí sa snažia odpovedať aj na tieto otázky. Najčastejšou je odpoveď, že, zjednodušene, svetu sa zunovala dobrotu a mladí ľudia chcú zrušiť kapitalizmus a nastoliť celosvetový socializmus. Mnohí, nielen mladí, sa tak aj tvária. Keď pred pár týždňami nejakí študenti Karlovej Univerzity organizovali okupačný štrajk za klímu, na tričkách mali podobizeň Marxa. Takáto odpoveď však vyvoláva vážnu otázku. Prečo by sa svetový kapitál snažil o zrušenie kapitalizmu? Hnutia za záchranu klímy, nasmerovanie médií, celosvetové zrazy záchrancov planéty, horlivosť predovšetkým európskych politikov – toto všetko stojí veľa peňazí. Prečo by svetový kapitál poskytoval prostriedky na zrušenie samého seba?

„Viac ako 600 inštitucionálnych investorov, ktorí spravujú majetok klientov v hodnote 37 bil. USD, vyzvalo vlády, aby zintenzívnili úsilie v boji proti klimatickým zmenám. Investori, ku ktorým patria banky, penzijné fondy a poisťovacie spoločnosti, svoju výzvu adresovali krajinám zúčastňujúcim sa na dvojtýždňovej klimatickej konferencii OSN v Madride.

Firmy ako Aviva, California Public Employees' Retirement System a Zurich Insurance Group žiadajú celosvetové ukončenie prevádzky tepelných elektrární využívajúcich uhlie, zastavenie vládnych subvencií pre fosílne palivá a zväčšenie plánovanej redukcie emisií nad rámec tých, ku ktorým sa vlády zaviazali.

Podobné výzvy investičné spoločnosti zverejnili už aj v minulosti, ale pondelková výzva je doteraz najmasovejšia. Pripojilo sa k nej 631 firiem, ktoré spravujú majetok vo vyššej hodnote ako vlaňajší hrubý domáci produkt USA a Číny dohromady.“ ( SITA 9. 12. 2019, 12:59; na: portál Pravda, 9. 12. 2019)

Prečo banky, penzijné fondy, poisťovacie spoločnosti žiadajú zrušiť výrobu energie doterajšími zdrojmi, keď je jasné, že túto energiu nie je čím nahradiť a vôbec nie je jasné, kvôli čomu to treba spraviť? Prečo predovšetkým v Európe, ktorá je vcelku malým prispievateľom, a v Severnej Amerike, ktorá je prispievateľom menším ako Čína? Prečo je taký horlivý predovšetkým finančný kapitál?

Pred asi piatimi rokmi známy ekonóm Larry Summers oprášil úvahy Alvina Hansena z roku 1938 o tzv. sekulárnej, t. j. dlhodobej stagnácii. Podľa týchto úvah môžeme očakávať, že ekonomiky sa z krízy 2008/09 budú zviechať roky až desaťročia, pričom sa budú potácať medzi chabým rastom a poklesom. Takéto očakávania sú podporené skutočnosťou, že úroky sú nulové až záporné, pričom so záporným úrokom si na obdobie cca osem rokov dokáže požičať aj slovenská vláda.

Mnohí ekonómovia píšu články a organizujú konferencie o príčinách sekulárnej stagnácie. Tak, ako sa rôznia v pomenúvaní jej hlavných príčin, tak sa rôznia aj v návrhoch východísk z nej. Príklad Japonska, ktoré sa so stagnáciou svojej ekonomiky neúspešne pasuje už pomaly tridsať rokov, svedčí o tom, že sa k záverom asi tak skoro nedopracujú.

Podľa citovanej správy SITA sa zdá, že svetový, predovšetkým finančný kapitál už našiel príčiny aj východiská. Nepotreboval Larryho Summersa a jeho kolegov, nepotreboval Alvina Hansena. Stačila mu vedomosť, že úroky sú, a ak sa nič nestane, ešte dlho budú nulové až záporné a pochopenie Marxovej analýzy fungovania kapitalizmu.

Marx

Podľa Marxovej teórie hodnoty tvorí novú hodnotu výlučne ľudská práca. V kapitalizme v spojení s fyzickým kapitálom, so strojmi, zariadeniami, technológiami. To, čo v súčasnej ekonómii pomenúvame „fyzický kapitál“, Marx označoval ako „konštantný kapitál“. Fyzický, resp. konštantný kapitál, novú hodnotu nevytvára. Prinajlepšom dokáže zreprodukovať sám seba. Novú hodnotu vytvorenú ľudskou prácou nazval Marx nadhodnotou. Nadhodnota sa po svojej realizácii, po úspešnom predaji výrobku, rozpadá na zisk majiteľa firmy, na úrok z úverov mu poskytnutých, na financovanie vlády a armády, zdravotníctva, školstva a vedy, športu a umenia. Najvýznamnejšie podiely sú úroky pre banky a iné finančné inštitúcie a zisky majiteľov firiem. Podiel nadhodnoty a investovaného kapitálu je tzv. miera nadhodnoty. Od miery nadhodnoty sa priamo odvíja úroková miera a miera ziskov.

Jediným motívom pre investovanie, zvyšovanie množstva fyzického kapitálu, je zisk. Firmy si navzájom tvrdo konkurujú. V snahe obstáť v konkurencii investujú do nových strojov a zariadení, do nových technológií. Investíciami fyzický kapitál pribúda. Ak pribúda rýchlejšie, ako pribúda pracovná sila, miera nadhodnoty pozvoľna klesá. S ňou úrokové miery a miera ziskov. Keď je miera ziskov prinízka, firmy prestanú investovať. Keď prestanú investovať, zníži sa celkový dopyt v ekonomike, začne recesia, kríza. Hlavnou úlohou krízy by malo byť zlikvidovanie významnej časti existujúceho fyzického kapitálu, aby miera nadhodnoty, úrokové miery a miera ziskov stúpli a firmy začali znova investovať. Medzivojnový rakúsky ekonóm Josef Schumpeter nazval tento proces kreatívnou deštrukciou.

Ak kríza nezničí dostatočné množstvo existujúceho fyzického kapitálu, miera nadhodnoty zostane nízka a firmy nebudú investovať. Ekonomika sa ocitne vo vleklej, dlhodobej stagnácii s chabým rastom až poklesom. Alvin Hansen prišiel so svojimi úvahami o sekulárnej stagnácii v roku 1938, keď sa americká ekonomika a okrem nemeckej aj európske ekonomiky nevedeli z predchádzajúcej krízy poriadne pozviechať. V tom čase Hansen nevedel, že čoskoro príde k veľkej vojne, ktorá značnú časť existujúceho fyzického kapitálu dôkladne zlikviduje. Miera nadhodnoty sa po vojne výrazne zvýšila a povojnové desaťročia boli obdobím nebývalého rastu.

Až do krízy 2008/09 pribúdalo fyzického kapitálu pri predovšetkým v Európe stagnujúcej pracovnej sile. Severná Amerika bola na tom podobne, aj keď tam skôr išlo o výrazný presun pracovnej sily z odvetví produkujúcich nadhodnotu do odvetví, ktoré nadhodnotu spotrebúvajú. V jednom aj druhom prípade miera nadhodnoty klesala. Prišla kríza, ktorá nebola náležite využitá. Nezlikvidovala prakticky žiaden existujúci fyzický kapitál. Miera nadhodnoty, miera ziskov, úrokové miery zostávajú nízke. Firmy neinvestujú, máme sekulárnu stagnáciu.

Ohľadne Japonska treba pripomenúť, že v automatizácii, robotizácii, strojovej vybavenosti japonská ekonomika koncom 20-teho storočia predstihla zvyšok sveta. Kritickú mieru nadhodnoty, pri ktorej už firmy neinvestujú, tak pravdepodobne dosiahla v pätnásťročnom predstihu. Japonsko bez úspechu vyskúšalo všetko možné. Možno predpokladať, že na vymanenie sa zo sekulárnej stagnácie Európa a Severná Amerika už nemajú čo vymyslieť.

Nemajú čo vymyslieť, ak sa neobrátia k Marxovi, prípadne Schumpeterovi. Tí v tom mali jasno. Treba zlikvidovať podstatnú časť existujúceho fyzického kapitálu, predovšetkým v Európe a ak sa podarí, aj v Severnej Amerike. Európska a americká ekonomika sú oproti zvyšku sveta, okrem Japonska, výrazne „prekapitalizované“. Najspoľahlivejšou možnosťou by bola veľká vojna. Táto možnosť je v súčasnom svete príliš riskantná. Mohla by zlikvidovať aj samotných svetových kapitalistov. Záchrana klímy je vo vzťahu k stovkám miliónov obyvateľov Európy a Severnej Ameriky tiež riskantná. Svetovému kapitálu však prospeje. V mene záchrany klímy zrušíme značnú časť existujúceho fyzického kapitálu – uhoľné bane, ťažobné veže, elektrárne, automobilky, rafinérie. Zvýši sa miera nadhodnoty a vytvorí sa priestor pre investície. Povedie to k výraznému zníženiu životnej úrovne ľudí v Európe a Severnej Amerike, ale to sa už nejako zvládne. Veď nakoniec ľudia po takom volajú, za také štrajkujú a demonštrujú. Volia strany, ktoré im také sľubujú.

Je lahôdkou sledovať toto majstrovské dielo svetového kapitálu. S jeho výdatnou podporou naivní nielen mládežníci, presvedčení o svojej ušľachtilosti, štrajkujú, demonštrujú, vyzývajú vlády, parlamenty, s Marxom na hrudiach žiadajú div nie zrušenie kapitalizmu. Výsledkom ich zápasu bude zvýšenie miery ziskov svetového kapitálu, ďalších pár desiatok rokov darovaných kapitalizmu a výrazné zníženie ich životnej úrovne. Môžeme si len s Vladimírom Iľjičom povzdychnúť: „užitoční idioti“.

doc. RNDr. Ján Boďa, CSc.

(Autor  prednáša fyziku a ekonómiu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského)

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk