František Škvrnda: O virtuálnom samite BRICS

 BRICS pracuje rozvážne, ale stále a niekedy aj v tichosti

K podnetom na zvolanie samitu patrili aj 50-percentné clá (s výnimkou na asi 700 druhov tovarov), ktoré Donald Trump a jeho administratíva uvalili na Brazíliu, nie z ekonomických (ako na partnera USA s prebytkom obchodnej bilancie), ale z politických dôvodov. Trumpa „rozhneval“ súdny proces s jeho stúpencom, bývalým prezidentom Jairom Bolsonarom, ktorý bol obvinený z pokusu o štátny prevrat po prehratých voľbách v roku 2022. Brazílsky Najvyšší súd 4. augusta 2025 rozhodol o domácom väzení Bolsonara a 12. septembra ho odsúdil na 27 rokov a tri mesiace väzenia. Nedávnom Trump zaviedol 50-percentné clá aj na indické výrobky a nevylúčil kroky ani voči ďalším štátom vrátane ČĽR. Brazília uvažuje o zavedení odvetných opatrení voči USA.

Doplníme, že na samite sa viackrát poukazovalo na ekonomický potenciál štátov BRICS, ktoré predstavujú takmer polovicu svetovej populácie. Vytvárajú zhruba 40 % svetového HDP a podieľajú sa asi na 26 % medzinárodného obchodu. Je v nich 33 % svetovej ornej pôdy a vytvára sa 42 % svetovej poľnohospodárskej produkcie. Tento potenciál umožňuje zoskupeniu viditeľne pôsobiť na globálnej scéne.

Trumpove zúfalé, ale arogantné kroky proti BRICS a jeho členským štátom

Donald Trump a jeho administratíva zaujali voči zoskupeniu BRICS útočnú pozíciu, ktorú uplatňujú aj proti jeho členským štátom, najmä ČĽR, Indii a Brazílii. „Ušlo“ sa aj Iránu a Juhoafrickej republike (JAR). Na adresu RF sa vydávajú nejasné, meniace sa protirečivé vyhlásenia. Najnovšie, 13. septembra, Trump uviedol, že je pripravený zaviesť vážne sankcie proti Rusku, ak všetky krajiny NATO urobia to isté a prestanú kupovať od Ruska ropu. Štáty NATO nahovára aj na zvýšenie ciel na čínsky tovar za údajnú pekinskú podporu vojenských akcií Moskvy na Ukrajine. Ktovie, prečo Trump žije stále v zajatí starej americkej dogmy, že sankciami sa veľa dosiahne, keď aj realisti v USA pripúšťajú, že ich efektívnosť je nízka.

Vyhrážanie sa rôznymi sankciami, najmä pomstychtivými návrhmi na uvalenie prehnaných ciel, ktorých výšku Trump určuje bez ladu a skladu a navyše ich nepredvídateľne, nesystematicky až skratkovitým spôsobom mení, je nielen na zamyslenie, ale vyvoláva aj reakcie. Keby to nedestabilizovalo medzinárodnú ekonomiku, dalo by sa nad tým mávnuť rukou ako nad zúfalými nápadmi starnúceho obchodníka, ktorému nejdú kšefty. Aj tak však návrhy na 500 % clá a pod. vyvolávajú len úškrn a pochybnosti o racionalite koncepcie obchodnej politiky Trumpa.

Napriek tomu prezident USA rozpútal obchodnú vojnu proti veľkej časti sveta. Mnohé štáty, na ktoré uvaľuje vysoké clá a iné sankcie sa snažia tejto vojne vyhnúť. Smutne však musíme konštatovať, že nekompetentné vedenie EÚ sa napriek rôznym „pekným“ rečiam Trumpovmu tlaku podvoľuje. Ekonomiku USA navyše aj na ujmu vlastnej konkurencieschopnosti podporuje najmä sľubmi nákupu zbraní pre Ukrajinu, energetických zdrojov i inými ústretovými krokmi.

BRICS však nie je EÚ a na vyjadrenia a kroky prezidenta USA reaguje jednoznačne so zvýraznením ich odmietania, pričom sa tiež snaží vyhnúť obchodnej vojne. Aj v tomto prípade sme svedkami špecifického súperenia zoskupenia nového charakteru, ktoré presadzuje systém multipolarity proti nefungujúcemu západnému systému hegemónie. Upadajúci hegemón by chcel diktovať pravidlá, ale BRICS má pripravené odpovede.

Po nástupe Trumpa sa nevraživosť USA proti BRICS ako celku, a niektorým jeho členským štátom zvlášť, veľmi zvýšila a je spojená so zlostnými vyjadreniami. Sankcie a clá Trumpa voči štátom BRICS, zoskupenie považuje za vydieračské a nezákonné. Niektoré zdroje poukazujú na to, že následky protirečivých a často sa meniacich vyjadrení Trumpa v tejto oblasti môžu nakoniec zle dopadnúť aj pre samotné Spojené štáty. 

Účastníci virtuálneho samitu

Na rokovaní, ktoré trvalo asi poldruha hodiny, sa okrem iniciátora akcie zúčastnili (v abecednom poriadku) prezidenti: Iránu Masúd Pezeškján, RF Vladimir Putin, JAR Cyril Ramaphosa, ČĽR Si Ťin-pching, Egypta Abd al-Fattáh as-Sísí, Indonézie Prabowo Subianto a korunný princ Spojených arabských emirátov Chálid bin Mohamed bin Zajíd. Indiu zastupoval minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar a Etiópiu zástupca ministra zahraničných vecí Misganu Arega.

O vybraných otázkach obsahu rokovania virtuálneho samitu BRICS

Spoločná oficiálna správa z virtuálneho samitu nebola vydaná. Ani na webovej stránke zoskupenia nebola dosiaľ uverejnená nijaká súhrnná správa o samite. O obsahu rokovania sa dozvieme najmä z webových stránok vedúcich predstaviteľov štátov, prípadne iných oficiálnych štátnych zdrojov. Vzhľadom na malé množstvo informačných zdrojov o samite sa budeme zaoberať len vystúpeniami Lulu da Silvu a Si Ťin-pchinga, ktoré boli najviac medializované.

Tlačový tajomník prezidenta RF Dmitrij Peskov uviedol, že vzhľadom na neverejný charakter samitu bude o ňom len veľmi stručná informácia. 8. septembra sa v nej na stránke Administratívy prezidenta RF uviedlo, že prezident sa zúčastnil na mimoriadnom stretnutí BRICS, ktoré sa uskutočnilo z iniciatívy brazílskeho prezidenta vo formáte videokonferencie. Posudzovali sa na ňom otázky obchodno-ekonomického, finančného a investičného charakteru s prihliadnutím na súčasnú situáciu v globálnej ekonomike. Médiá dodávali, že Putin sa na virtuálny samit BRICS pripojil zo Soči.

Brazílsky prezident pri otvorení samitu uviedol, že sa zameria na vypracovanie koordinovaného riešenia a spoločnej reakcie BRICS na americké clá a sankcie, ktoré ohrozujú multipolárny svetový poriadok. Udal tým tón samitu, pričom zdôraznil snahu zoskupenia o posilnenie multilateralizmu, ako aj potrebu reformy medzinárodných inštitúcií. Aktuálne sa dotkol aj nebezpečenstva agresívneho postoja USA k Venezuele.

Lula da Silva patrí k najväčším zástancom vytvorenia jednotnej meny BRICS, čo potvrdil aj na samite. Poukázal aj na význam pôsobenia Novej rozvojovej banky zoskupenia.

Obchodná a finančná spolupráca v BRICS podľa brazílskeho prezidenta umožňuje zmierniť účinky protekcionizmu. Svetová obchodná organizácia (WTO) je už roky v slepej uličke. V poslednom čase viaceré jednostranné opatrenia znehodnotili základné princípy voľného obchodu a dochádza k ich formálnemu pochovávaniu. Krajiny BRICS, ale aj viaceré iné, sa stali obeťami neoprávnených a nezákonných obchodných praktík. V súvislosti s tým Lula da Silva zdôraznil potrebu, aby štáty BRICS išli na 14. ministerskú konferenciu WTO, ktorá sa bude konať v roku 2026 v Kamerune s jednotným postojom.

Z vystúpenia brazílskeho prezidenta poukážeme ešte na jeho úsilie pri príprave 30. konferencie OSN o zmene klímy (COP30), ktorá sa bude konať v novembri 2026 v Brazílii. Navrhol vytvorenie Rady OSN pre zmenu klímy, ktorá by koordinovala rôznych aktérov, procesy a mechanizmy, ktoré sú v súčasnosti roztrieštené.

Najväčší záujem priťahovalo zrejme vystúpenie prezidenta ČĽR. Podľa agentúry Xinhua malo názov „Vpred v solidarite a spolupráci“. Na úvod Si vyzval krajiny BRICS, aby presadzovali multilateralizmus s cieľom brániť medzinárodnú spravodlivosť a rovnosť. Uviedol, že Iniciatíva pre globálne riadenie, ktorú prezentoval na nedávnom samite Šanghajskej organizácie spolupráce, má za cieľ podnietiť spoločné globálne kroky pre spravodlivejší a rovnocennejší systém globálneho riadenia. Iniciatívu považuje za možný zárodok nového svetového poriadku.

Prezident ČĽR uviedol tri návrhy ďalšieho postupu BRICS:

1. Usilovať sa o podporu väčšej demokracie v medzinárodných vzťahoch a zvýšiť zastúpenie a hlas krajín globálneho Juhu. Systém globálneho riadenia by sa mal zlepšiť prostredníctvom reformy, aby sa plne mobilizovali dostupné zdroje a efektívnejšie riešili spoločné výzvy pre ľudstvo.

2. Presadzovať otvorenosť a výhodnú spoluprácu s cieľom chrániť medzinárodný hospodársky a obchodný poriadok. Ekonomická globalizácia je nezastaviteľným trendom a krajiny nemôžu prosperovať bez medzinárodného prostredia otvorenej spolupráce.

3. Presadzovať solidaritu a spoluprácu s cieľom podporiť synergiu pre spoločný rozvoj. Krajinám globálneho Juhu treba poskytnúť možnosť rovnocennej účasti na medzinárodnej spolupráci.

Čínsky vodca ďalej poukázal na to, že krajiny BRICS vzhľadom na svoj potenciál musia užšie spolupracovať. Umožní im to, aby boli odolnejšie, vynaliezavejšie a efektívnejšie pri riešení vonkajších rizík a výziev.

Záver – o pokračujúcom zápasení novej multipolarity so starým hegemonizmom

BRICS je v súčasnom svete špecifickým zoskupením, ktoré je hlasom globálneho Juhu. Skladá sa zo štátov rozličnej veľkosti i zamerania, čo vyžaduje hľadanie najlepších spôsobov ich spolupráce. Zdá sa, že v ňom funguje princíp čínskej trpezlivosti, v ktorej sa nenaháňa čas, o čom svedčí aj ukončený virtuálny samit.

Zo zhruba poldruha hodiny rokovania nečakane zvolaného samitu nemožno robiť ďalekosiahle závery. Opätovne sa však zdôraznila významná úloha BRICS v súčasnom globálnom politickom a ekonomickom systéme a využitie jej sociálno-ekonomického a politického potenciálu na posilňovanie vzájomnej solidarity a spolupráce. Považuje sa to aj za prínos ku globálnej politickej a ekonomickej stabilite reformou medzinárodného poriadku smerom k multilaterálnemu systému. Iniciatívu globálneho riadenia, ktorú navrhol prezident Si Ťin-pching, považujú v BRICS za relevantnú najmä preto, že ukazuje smer a cestu k zlepšeniu globálneho riadenia.

Zdôraznil sa aj význam udržiavania komunikácie v takých problémoch, ako je ukrajinská kríza a konflikt v Gaze. V súvislosti s ukrajinskou krízou sa ukázalo na potrebu využívať Skupinu priateľov za mier. Dôležité je dodržiavať dvojštátne riešenie v palestínskej otázke a prispievať k udržaniu mieru a stability na Blízkom východe.

V médiách sa objavili hodnotenia, že samit znovu ukázal, že BRICS nie je proti Západu, ale vzhľadom na dlhodobý charakter jeho politiky, je nútený pri riešení problémov postupovať bez neho. Znovu zaznela kritika protekcionizmu. Zdôrazňovala sa aj potreba zmeny svetového poriadku, kde ide v prvom rade o rovnosť a spravodlivosť, ktorým sa USA ako jediná, ale už dlhšie upadajúca superveľmoc, bráni za každú cenu.

Nakoniec oceníme politiku vlády Roberta Fica na štyri svetové strany. Rokoval už s tromi najvyššími predstaviteľmi štátov BRICS: Brazílie, Číny i Ruska. Tieto kontakty Slovensku, hoci ich v EÚ neradi vidia (a to už nehovoríme o úbohej reakcii slovenskej opozície), prospejú, keď Západ je proti nám (najmä Ficovej vláde) pokrytecky ekonomicky bezohľadný. Kontakty s BRICS nám pomôžu pri prekonávaní zradností svetovej ekonomiky, ktorú sa stále snažia z pozadia určité, najmä nadnárodné sily, ako aj sily z najväčších západných štátov, využívať na posilnenie vlastného bohatstva a moci na úkor menších, slabších hráčov.

František Škvrnda

(Nové slovo)