František Škvrnda: Davos 2026 na troskách neoliberálnej globalizácie

Ináč vyjadrené, ide predovšetkým o okázalé, prestížne stretnutie svetových boháčov so svetovými politickými elitami. Miliardári a politici sa zaoberajú problémami, ktoré sami spôsobujú a „rozvíjajú“ a zanietene sa zamýšľajú nad ich možným riešením. Napriek vzletným a pokryteckým rečiam to však zatiaľ nedokázali. Veľa, ba takmer nič, z toho, o čom sa za vyše polstoročia „diskutovalo“ na SEF, sa vo svete k lepšiemu nezmenilo. S upadajúcim Západom a fiaskom jeho neoliberálnej globalizácie stráca Davos zmysel. Snažiť sa využívať americké skúsenosti z manažmentu v európskych podmienkach, tobôž za Trumpových výpadov, je dnes nielen na smiech, ale aj hanbou.

O konci Klausa Schwaba na čele Svetového ekonomického fóra

Jeho zakladateľ Klaus Schwab (profesor manažmentu na univerzite v Ženeve) chcel pred desiatkami rokov zaviesť do európskych firiem prvky amerického manažmentu. V roku 1971 založil Európske manažérske fórum, ktoré v roku 1987 zmenil na Svetové ekonomické fórum. Prerástlo do nafúknutej, oslavnej akcie v rámci neoliberálnej globalizácie na americký (západný) spôsob. V posledných rokoch jeho prestíž v dôsledku neúspechov tejto globalizácie a pokračujúcich sociálno-ekonomických kríz výrazne klesá. V SEF však ide o veľké peniaze, a tak stále funguje, „akoby sa nič nestalo“. V zabehanom milionárskom štýle sa zorganizovalo aj tohoročné zasadnutie, na ktorom sa nostalgicky zdôrazňovala jeho dlhoročná tradícia.  

Po vlaňajšom zasadnutí sa k vleklým ekonomickým ťažkostiam sveta, ktoré SEF chce, ale nedokáže riešiť, pridružili aj organizačné problémy vnútri neho. SEF začala vyšetrovanie Schwaba po tom, ako bol obvinený z údajnej manipulácie s výskumom, používaním firemných prostriedkov na platenie súkromných akcií a požadovaním zamestnancov, aby v jeho mene vyberali peniaze. Bol obvinený aj z manipulácie so správou SEF (hodnotí krajiny na základe kritérií, ako je vzdelávanie, infraštruktúra, trh práce a zdravotnícke systémy a je referenčným bodom pre zasadnutia v Davose) o globálnej konkurencieschopnosti s cieľom získať priazeň určitých vlád. Niektoré obvinenia padli aj na Schwabovu manželku Hilde, ktorá predtým pracovala v SEF. Schwabovci všetky obvinenia popreli s tým, že sú nepodložené a budú napadnuté v súdnom spore. Nebudeme zachádzať do ďalších podrobností „kauzy“, ale 21. apríla 2025 tvrdohlavý starec Schwab (*1938) náhle rezignoval, hoci dovtedy hlásal, že bude naďalej na čele organizácie. V auguste SEF ukončilo vyšetrovanie s bežným záverom z milionárskych káuz, že Schwab je úplne čistý.

Na čelo správnej rady SEF sa dostal Larry Fink zo smutne známej americkej celosvetovo operujúcej investičnej korporácie a správcu finančných fondov BlackRock. Predsedom a výkonným riaditeľom SEF zostal bývalý nórsky politik a diplomat Børge Brende, ktorý tieto funkcie vykonáva od roku 2017. Takže ani Schwabov odchod zo SEF neznamená, že by sa niečo na pôsobení „značky“ zmenilo. Môžeme to však považovať aj za znak klesajúceho významu SEF a jeho zotrvačného pôsobenia.

O zameraní tohtoročnej diskusie v Davose

Program, ako to už roky býva, bol presýtený akciami. Otváral sa 19. januára večer koncertom. Od 20. januára sa uskutočnilo viac ako 190 podujatí rôzneho druhu. Najviac bolo panelových diskusií. Spravidla prebiehalo viac akcií naraz. Program denne začínal o 8:00 a končil 18:45. Zasadnutie sa ukončilo 23. januára záverečnými poznámkami krátko popoludní. 

Obsahovo išlo o štruktúru „z každého rožku trošku“. Zdá sa, akoby diskusia v Davose v tomto roku kopírovala neprehľadnosť súčasného sveta a narastajúci chaos v ňom. Napriek tomu však stále nastoľuje nové problémy a „vyzýva“ k ich riešeniu. Riešenie niekedy až veľmi detailných a fragmentovaných problémov je možno potrebné i zaujímavé, ale v realite nič neprináša. Zachovala sa aj tradícia, že niekoľko akcií bolo venovaných Rusku, ale jeho predstaviteľov však už roky nepozývajú. Urobiť nejaký súhrnný prehľad diskusie, ktorá je rozkúskovaná, nemožno.

Uvedieme len zoznam diskusií – konverzácií, v ktorých vystupoval jeden rečník, významný politik s moderátorom. Aj v médiách v správach o obsahu rokovania v Davose sa uvádzajú najmä vybrané veci z týchto diskusií. V podobnom formáte vystupovali aj manažéri veľkých firiem, ale im sa toľko pozornosti nevenovalo.

Postupne od 20. januára mali vystúpenia predseda marockej vlády Azíz Achanúš, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podpredseda Štátnej rady (vlády) ČĽR Che Li-feng, francúzsky prezident Emmanuel Macron, minister financií USA Scott Bessent, predseda katarskej vlády Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání a kanadský predseda vlády Mark Carney. 21. januára boli na programe vystúpenia egyptského prezidenta Abd al-Fattáh as-Sísího, palestínskeho predsedu vlády Muhammada Mustafáho a prezidenta USA Donalda Trumpa. 22. januára diskutovali izraelský prezident Isaac Herzog, nemecký kancelár Friedrich Merz, indonézsky prezident Prabowo Subianto a  ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Krátko o vybraných myšlienkach z vystúpení politických vodcov

Vlna záujmu médií o výroky politických vodcov v Davose už opadla, ale predsa sa k tým, ktoré vyvolali najväčší ohlas, vrátime.

Mediálne najväčší záujem vyvolalo vystúpenie Trumpa, ktorý sa nenechal „zahanbiť“ a vystupoval opäť značne bezohľadne. Ako obvykle zaútočil na politikov zo „spojeneckých“ (do úvodzoviek tento prívlastok dávame preto, lebo pri Trumpovi je tradičné západné spojenectvo spochybnené a za spojenca považuje len toho, kto sa mu podriaďuje – pozn. autora) i protivníckych štátov. Nevynechal, samozrejme, ani vyhrážky. Okrem toho, že rozvíril tému Grónska, kritizoval aj EÚ. Terčom jeho útokov sa stalo aj Švajčiarsko. Nactiutrhačne spochybnil účasť vojakov západných štátov na vojne v Afganistane. Grónsko si pomýlil s Islandom, hoci jeho hovorkyňa potom vykladala, že Grónsko považuje za „kus ľadu“. Predsa len Island (po anglicky Iceland) je v angličtine ľadová zem, a nie kus ľadu, ako ironicky označuje Grónsko. Trump oznámil aj rámec pre budúcu dohodu o Grónsku a zrušenie plánovaných ciel pre európske krajiny, ktoré sa postavili proti jeho zámerom na ovládnutie ostrova. Ubezpečil, že USA nepoužijú silu, aby Grónsko získali pod svoju kontrolu a ostrov chce Trump kúpiť. Ktovie, koľko dní tento jeho postoj vydrží. Zopakoval totiž, že USA potrebujú Grónsko na zaistenie svojej bezpečnosti aj bezpečnosti sveta pred mocenskými ambíciami Ruska a Číny.

Carney sa zaujímavým spôsobom, ktorý mal mierne kritický nádych, venoval globálnej situácii. Na úvod povedal, že pekný príbeh sa skončil a začala sa brutálna realita geopolitického boja medzi veľmocami, ktorý nepodlieha žiadnym obmedzeniam. Kanada i iné štáty sa v minulosti dobrovoľne podieľali na medzinárodnom poriadku, o ktorom vedeli, že je „čiastočne falošný“ a prehliadali jeho „nerovnomerné“ uplatňovanie, lebo z neho ťažili. Vyhýbali sa poukazovaniu na rozdiely medzi rečami a realitou. Vyhlásil, že svet je uprostred roztržky, a nie prechodu, lebo séria kríz od začiatku 21. storočia zvýraznila negatívne stránky medzinárodného poriadku a inštitúcie, na ktoré sa stredné mocnosti spoliehali, sú veľmocami ohrozené. Potvrdil záväzok Kanady k medzinárodnej spolupráci a hodnotám Charty OSN a vyzval stredné mocnosti k spoločnému a čestnému konaniu.

Doplníme ešte Macronove vystúpenie, v ktorom médiá poukazovali najmä na jeho nezvyčajné zdôraznenie významu zvýšenia čínskych priamych zahraničných investícií v kľúčových európskych sektoroch. Naliehavo vyzval Čínu, aby sa nezameriavala len na vývoz produktov do Európy a posilnila svoju prítomnosť na kontinente.

Vystúpeniami nekompetentnej von der Leyenovej nemá zmysel sa zaoberať, lebo EÚ pod jej vedením čoraz viac upadá a narastajú jej ťažkosti. V súčasnom parlamente je však nemožné ju odvolať a učiniť koniec jej škodlivosti. 

Podobne sa ničím novým nevyznačovalo ani vystúpenie Zelenského, ktorý najprv odriekol účasť v Davose, ale potom tam ozlomkrky utekal. Bolo znovu plné ostrých útokov najmä na Európu (Rusko netreba ani spomínať). Ukázalo len Zelenského zúfalstvo a rastúcu nenávisť voči tým, ktorí ho nepodporujú.

Ospravedlňujeme sa za stručnosť výberu, ale kto má záujem, môže si pozrieť záznam, ktorý je z každej diskusie spracovaný. K dispozícii sú aj mnohé komentáre k tomu, čo politici v Davose povedali.

Stručné kritické poznámky o tohtoročnom „duchu“ Davosu

Hlavné témy tohoročného zasadnutia boli:

• Spolupráca vo svete, kde rastie napätie.
• Odomknutie nových zdrojov rastu.
• Lepšie investície do ľudí.
• Zodpovedné zavádzanie inovácií vo veľkom rozsahu.
• Budovanie prosperity v rámci možností planéty.

Je to všetko pekné, ale boháči so súčasnými politikmi o podobných témach „meditujú“ už roky bez viditeľného výsledku. Okrem tradičných „bradatých“ tém sa objavilo aj Grónsko, ktoré zatlačilo do pozadia Ukrajinu. Zazneli zase aj kritické vyjadrenia, ale bez toho, aby po nich nasledovali reálne kroky.

Nezvyklým bol otvorený list s názvom „Time to Win“ uverejnený v deň začiatku tohtoročného zasadnutia, ktorý podpísalo takmer 400 milionárov a miliardárov z 24 krajín. Požadovalo sa v ňom o. i. aj vyššie zdanenie superbohatých, lebo majetková nerovnosť vraj dosiahla bod, keď ohrozuje základy demokracie. Extrémne bohatstvo umožňuje úzkej skupine ľudí kupovať si politický vplyv a vstupovať do vládnych rozhodovaní. Hŕstka globálnych oligarchov už fakticky prevzala kontrolu nad vládami, obmedzuje slobodu médií a brzdí technologické inovácie. Časť boháčov teda priznáva, že tento stav je neudržateľný a ohrozuje spoločnosť.

Čo však s tým, keď podľa časopisu Forbes je Trumpov súčasný kabinet, ktorý destabilizuje svet, najbohatší v dejinách USA. A tak ani MAGA nebude pre bežných Američanov, ktorí sú už príliš polarizovaní, ale najmä pre bohatých sústredených okolo Trumpa trpiacim viacerými nebezpečnými vidinami. Kroky, ktoré robí jeho kabinet z tohto pohľadu ani nevyžadujú veľké vysvetľovanie, stačí poukázať len na to, že stupňujú bezpečnostné napätie vo svete a negatívne vplývajú na globálnu ekonomickú stabilitu a chcú pri tom ešte aj zbohatnúť. Predstavy, že boháči urobia „poriadok“ v štáte a tobôž vo svete, sa zatiaľ ukázali scestnými.

Niečo navyše – teatrálne založenie Rady mieru Donalda Trumpa

Na zvláštnom ceremoniáli 22. januára Trump oficiálne oznámil v podobe marketingovej akcie založenie akejsi Rady mieru, o ktorej sa už začal vyjadrovať rozdielne. Davos využil na teatrálne oboznámenie s jej „Chartou“ za účasti viacerých hláv štátov a vlád, najmä z jemu oddaných štátov. Humbug, ktorý Trump a jeho stúpenci okolo rady robia, si vyžaduje samostatnú analýzu a okrem toho „projekt je v trumpovskom vývoji“.  

Zatiaľ zostaneme len pri tom, že už sa uvažuje o tom, že rada by mohla byť fórom, ktoré nahradí OSN. A s ním má Trump viaceré spory, teda je v tom napriek zdôrazňovaniu „mieru“ značná pomstychtivosť. Okrem toho to zapácha aj spôsobom ako vytĺcť peniaze pre „America first“ zo štátov, ktorých vodcovia prijmú Trumpovo pozvanie. Dobročinného, humanitárneho využitia takto získaných peňazí sa u Trumpa netreba „obávať“.

Záver

Davoské fórum bolo znovu nakrátko v popredí globálnej politicko-mediálnej sledovanosti, celkom v duchu bonmotu, že každý zázrak trvá tri dni. Radšej sme si počkali trochu dlhšie, ale nič sa nezmenilo a zdá sa, že už aj SEF 2026 rýchlo zapadá do prachu dejín.

V popredí mediálneho záujmu sú už iné globálne témy, aj keď je pravda, že niektoré z nich v Davose rezonovali. Kriticky uzavrieme, že v „Davose zase nič nové“. Len znovu sa potvrdilo, že vo svete už nefunguje medzinárodný poriadok podľa pravidiel. Zatiaľ sa vytvára akýsi „neporiadok“, v ktorom stúpa volatilita, zvyšuje sa neurčitosť a rastie geopolitické a bezpečnostné napätie. Je za tým v prvom rade neschopnosť Západu riešiť staré problémy, pričom v chaose vytvára aj nové. S Trumpom a jeho stúpencami sa objavil deštrukčný element, ktorý znovu dokazuje obludný charakter kapitalizmu a jeho nenásytnosť. Žiaľ, kapitalizmus riešiť problémy ľudstva nechce a za niekoľko storočí svojej existencie sa naučil fungovať tak, aby sa udržal na úkor väčšiny ľudí vo svete. Svoju pozíciu sa snaží čoraz viac „zabetónovať“ primerane dobe, aj za cenu rastúcej nerovnosti vo svete. Kritické  názory na to poukazujú, ale zatiaľ nemajú silu na tom niečo zmeniť. Možno Trump pomery tak vyhrotí a zhorší, že úpadok Západu i kapitalizmu sa zrýchli a prinesie lepšie nové trendy…

 František Škvrnda

(Nové slovo)

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha