Peter Juza: Dôležitý summit Šanghajskej organizácie spolupráce

To asi preto, že nenávidiac slovenský jazyk (alebo jeden oficiálny jazyk organizácie ŠOS, ktorý je slovanský) sa opierajú len o anglojazyčné texty, ktoré im – ako povinný ťahák – posunie niekto z Londýna (za peniaze), alebo Bruselu (za ešte väčšie peniaze), ale z vlastnej hlavy nič!

Ak sa teda bavíme o summite šéfov členských krajín ŠOS, treba akcentovať, že okrem hláv štátov členských krajín sa v role hostí zúčastnila výrazná množina prezidentov a predsedov vlád.

Zoznam zúčastnených, koho to zaujíma, si môžete pozrieť (štát, meno, funkcia + foto) na oficiálnej www. stránke ŠOS[1].

Na tento dvojsummit do Číny priletelo plus/mínus 20 svetových lídrov vrátane generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa. Títo lídri pochopili o čo v meste Tchien-ťin na prelome augusta a septembra 2025 išlo a ide.

Ak by ste v zozname hľadali zástupcu či zástupkyňu rozpadajúcej sa Európskej únie, tak si ušetrite čas. Nikto tam za EÚ nebol, ale nikto ich tam ani (končiaci integračný projekt bez ekonomickej sily, ale dostatočne ideologicky nepriateľský voči všetkému, čo je smerom na východ) nepotrebuje, a to aj napriek tomu, že tento summit sa stal zásadným krokom k novému svetovému poriadku.

Ale poďme sa na summit pozrieť pekne postupne a z rôznych uhlov.

Symbolizmus miesta summitu

Je všeobecne známe, že čínska diplomacia si dáva záležať na symboloch, a preto rozhodnutie, že 25. summit ŠOS sa bude konať a konal sa v meste Tchien-ťin nie je výsledkom náhodného výberu či organizačnej improvizácie.

Po prvé, mesto je kľúčovým prístavom na severe Číny a ako námorná brána i jedno z najväčších dopravno-logistických stredísk Číny.

Po druhé, cez Tchien-ťin prechádzajú rozhodujúce koridory dnes na Slovensku málo spomínanej iniciatívy „Jeden pás – jedna cesta“ či projektu Hodvábnej cesty.Tu sa začína dopravný cestný koridor Čína – Mongolsko – Rusko a je to železničný uzol spájajúci Severnú Kóreu so Strednou Áziou s ďalším smerovaním do Európy, čo Kyjev svojou činnosťou a na pokyn Spojených štátov zarezal. Treba však povedať že dočasne a Kyjev to nielen ekonomicky oľutuje.

Pri pohľade z Bratislavy voľba mesta Tchien-ťin, kde sa konal summit, symbolizuje, že organizácia ŠOS získava nový zmysel. Čiže už nie len téma bezpečnosti, ale najmä téma biznisu a rozvoja infraštruktúrnych projektov.

Tchien-ťin je v zásade jednou z rozhodujúcich priemyselných základní Číny, kde sa aktívne rozvíjajú vysoké technológie, strojárstvo, chemický priemysel. V meste a okolí fungujú osvedčené zóny voľného obchodu, ktoré Peking ponúkol na využívanie (ako model) pre členov, kandidátov a pozorovateľov – teda všetkých partnerov ŠOS.

Nové akcenty

Z uvedeného vyplýva jeden podzáver, že odteraz sa bude v rámci ŠOS klásť akcent na ekonomický rozvoj a technologickú kooperáciu, a nielen na politiku. Čo však neznamená, že by ŠOS rezignovala na fakt zmien vo svete. Práve naopak, ŠOS výrazne – po summite v Tchien-ťine – prispieva k prechodu od unipolárneho sveta k jeho spravodlivejšiemu usporiadaniu.

Mohli by sme sa zamyslieť aj nad historicko-kultúrnym momentom mesta Tchien-ťin, v čom je tiež určitý symbolizmus. Tak ako Peter Veľký prerúbal cez Sankt Peterburg pre svoje impérium okno do Európy, tak pre Čínu bol práve Tchien-ťin špecifickým oknom do sveta.

A v roku 2025 sa tento symbol mení na okno do Eurázie. S malým dôvetkom, že už podľa pravidiel samotnej Číny a jej partnerov v ŠOS. Tento fakt si treba uvedomiť!

Ak to zabalíme do peknej krabice s výraznou mašľou, tak potom voľba Pekingu na summit ŠOS v meste Tchien-ťin má tri úrovne:

1. geoekonomickú (uzol iniciatívy „Jeden pás – jedna cesta“);
2. historickú (od koloniálneho okna k bráne eurázijskej iniciatívy);
3. politickú (ŠOS ako otvorená a férová globálna sila).

Geopolitika summitu

Ak sa pozrieme na šachovnicu sveta, tak je jasné, že svet sa nachádza v zásadnej zmene, ktorá je dôsledkom krízy nielen systému medzinárodných vzťahov, nihilizmu v rámci medzinárodného práva, ale aj problémov v rámci erózie globálnych inštitútov. Vidíme prakticky nulovú efektivitu OSN, OBSE, WTO…, ktoré doteraz udávali tón a pravidlá vo svete.

Zo záverov zo summitu ŠOS je jasné, že táto organizácia, ktorá začínala skromne ako Šanghajská päťka[2], sa posunula do polohy alternatívneho centra moci, kde sa prijímajú rozhodnutia bez vplyvu Spojených štátov a kde EÚ nemá miesto.

Ide konsolidáciu Eurázie na prahu krachu Západu, ktorý si to nechce a nevie priznať!

Diplomacia summitu

Samotný summit mal niekoľko diplomatických línií, pričom všetky majú svoj kontext a svoju dôležitosť.

Spomeňme len tie najdôležitejšie, resp. najzaujímavejšie:

Línia Ruská federácia – Čína: existuje názor, že tento summit bol základom nového alternatívneho jadra voči Západu. S malou mierou ostražitosti s týmto názorom možno súhlasiť, aj keď Moskva hovorí o „… spravodlivom mnohopolárnom svete…“, Peking zasa o „… veľkej zodpovednosti ŠOS za svet…“

Čiže tu nemožno vidieť budovanie nového centra sily vo svete s rovnoprávnou účasťou Ruska a Číny. Skôr treba rozmýšľať v polohe, že Peking summitom v Tchien-ťine definoval svoje vodcovstvo v rámci Eurázie a projekt „Jeden pás – jedna cesta“ ponúkol ako základ integrácie, pričom Západ musí rátať s tým, že aj Peking má svoju (dobrovoľnú) alianciu.

Línia India – Čína: účasť premiéra Bharátu (Indie) Naréndra Dámodardása Módí v Tchien-ťine, ktorý navštívil Čínu po siedmich rokoch od zásadného ochladenia dvojstranných vzťahov, pričom hlavnou tézou rozhovorov bolo heslo: „… drak i slon musia byť spolu…“

Ak opustíme bilaterálnu dimenziu, tak potom účasť indického premiéra na summite ŠOS znamenal:

1. maximalizáciu legitimity summitu, teda že ŠOS to nie je len ruský, čínsky alebo rusko-čínsky klub;
2. že India nie je naklonená stať sa súčasťou antičínskeho bloku na čele so Spojenými štátmi a že je pripravená spolupracovať s rôznymi centrami sily v rámci štyroch svetových strán;
3. vyslanie signálu, že krajiny globálneho Juhu sa môžu medzi sebou dohodovať bez sprostredkovateľskej misie Západu.

Línia Turecko – Stredná Ázia: Turecko je v rámci ŠOS „len“ ako partner pre dialóg, ale účasť prezidenta potvrdzuje, že Ankara je pripravená túto platformu využiť na upevnenie svojich vzťahov so Strednou Áziu (energetika, logistika, kultúra, školská nadstavba…) bez toho, že by si naštrbila vzťahy s NATO.

Línia globálneho Juhu: prítomnosť na summite ŠOS plus niektorých arabských a afrických krajín dokazuje, že ŠOS sa postupne môže (a asi sa tak skoro aj stane) z neformálneho zoskupenia na formalizovaný spolok, paralelný klub štátov hľadajúcich alternatívu morálne degradujúcim západným blokom.

Tchien-ťin a svet deň po

Samozrejme, že svet sa nezmení lusknutím prstov. Len si pripomeňme, koľko bolo optimizmu a diskusií po summite BRICS v Kazani (2024). A tento summit a ani samotný spolok BRICS neboli zatiaľ schopné v krátkodobom horizonte zmeniť trajektóriu veľkých (globálnych) politických procesov.

Stretnutie lídrov ŠOS a nasledujúci formát ŠOS plus v Tchien-ťine však, na rozdiel od Kazane, ponúkli hmatateľnejší odkaz na formovanie novej architektúry sveta. ŠOS sa tak stala alternatívou západným inštitútom, ktoré sa samé vohnali do ulity a vyčerpali.

ŠOS na rozdiel od Západu, ktorý preferuje odľudštenie civilizácie, LGBTI+x, chcel by len vojnu a obyčajného človeka gniavi akýmsi green dealom, zdôrazňuje prioritu stability, spolupráce na najmä hodnotu vzájomného uváženia.

Okrem toho summit ŠOS v Tchien-ťine dokázal, že krajiny participujúce na tomto projekte nehľadiac na rôzne rozpory (Čína-India, India-Pakistan, Irán-Turecko…) sú schopné formulovať spoločné postupy a realizovať konsolidáciu Eurázie okolo vlastných (nezápadných) inštitútov.

Podpísané dokumenty

Počas summitu bolo podpísaných celkom dvadsať rôznych dokumentov.[3] Z tejto širokej palety spomenieme len týchto pár:

• Tchien-ťinská deklarácia hláv štátov – členov ŠOS;
• Stratégia rozvoja ŠOS do roku 2035;
• Cestovná mapa realizácie Stratégie rozvoja energetickej spolupráce ŠOS do roku 2030;
• Rozhodnutie hláv štátov ŠOS o štatúte partnera ŠOS pre Laoskú ľudovodemokratickú republiku;
• Rozhodnutie hláv štátov ŠOS o štatúte ŠOS ako pozorovateľa pri Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ);
• Rozhodnutie hláv štátov ŠOS o priznaní štatútu turistického a kultúrneho hlavného mesta ŠOS mesto Čolpon-Ata (Kirgizsko) na roky 2025-2026.

Tento výber z dvadsiatky bol subjektívny, ale celkovo vo všetkých prijatých dokumentoch je zakódovaný fakt civilizačnej suverenity, ktorý predpokladá právo každej členskej, pozorovateľskej, či partnerskej krajiny na vlastnú cestu svojho smerovania bez vonkajšieho tlaku. A to je dôležité!

Poznámka na záver

V zásade tak možno konštatovať, že summit ŠOS a ŠOS plus v Tchien-ťine sa stal:[4]

1. veľmi dôležitým míľnikom na ceste k svetovej multipolarite;
2. posilnil, resp. zvýraznil geopolitickú subjektnosť Číny, Ruskej federácie, Indie, Turecka, ale aj Iránu a Strednej Ázie ako celku;
3. potvrdil, že ŠOS prekračuje prah regionálnej bezpečnostnej štruktúry a stáva sa globálnym priestorom budovania alternatívneho svetového poriadku.

Napriek skostnatenému prístupu Západu, proces hľadania nového, multipolárneho svetového poriadku nemožno zastaviť.

No a ŠOS sa bude určite naďalej snažiť čoraz viac a viac byť jedným z hnacích motorov zmien a stať sa kľúčovým centrom moci v novom svete.

Peter Juza

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)

Nové slovo

[1] https://en.wikipedia.org/wiki/2025_Tianjin_SCO_summit
[2] Pozri: https://noveslovo.eu/svet/priprava-summitu-sanghajskej-organizacie-spoluprace-samarkand-2022/
[3] Plný zoznam pozri: https://sectsco.org/20250901/1958273.html
[4] 2025 Tianjin SCO summit – Wikipedia