František Škvrnda: Mierotvorca z USA „napráva“ ozbrojené sily, aby lepšie viedli vojny

O Trumpovom premenovaní ministerstva obrany na ministerstvo vojny

Premenovaním ministerstva sa pri častej, neraz protirečivej, zmene názorov a bizarných nápadoch Trumpa, nemá zmysel podrobnejšie zaoberať. Na ilustráciu uvedieme, že povedal, že miluje toto meno, lebo si myslí, že zastavuje vojny. Ide však o kontroverzný krok dvomi smermi.

Prvým smerom je návrat do minulosti, lebo v 20. storočí sa na Západe ministerstvá vojny premenovávali na ministerstvá obrany (národnej obrany). Druhým smerom je, že to vôbec nectí človeka, ktorý túži po aureole mierotvorcu, ale otvorene sa priznáva k zámeru prispôsobiť tento silový rezort vedeniu vojen. Možno síce dodať, že názov ministerstvo obrany je často pokrytecký, lebo ako to vidíme dnes v mnohých štátoch NATO i EÚ, ministri (a predsedovia vlád i prezidenti) majú krvou podliate oči a všade vidia vojnu s „Rusom“.

Trump však šíri aj výmysel o svojich úspechoch pri mierových rokovaniach a ukončení vojen. Ide vraj až o sedem prípadov. Ani toto nebudeme hlbšie rozoberať, ale to, čo dosiahol na Ukrajine a najmä pri vojne Izraela proti Hamasu, zatiaľ k mieru neprispelo. Jeho vyhrážania typu, ak Hamas neprijme ním stanovené podmienky, rozpúta sa peklo, nesvedčia o diplomacii ani vyjednávacích schopnostiach. Za hranicou medzinárodného práva sú aj útoky proti venezuelským lodiam pod pláštikom boja s pašerákmi drog.

Nezvyklá je úporná snaha prezidenta USA získať za každú cenu Nobelovu cenu za mier. Uvidíme, do akej miery Nobelov výbor, menovaný Stortingom (nórskym parlamentom), ktorý už viackrát vydal kontroverzné rozhodnutia o nositeľoch ceny za mier, podľahne Trumpovmu výhražnému chvastaniu. Nechal sa už počuť, že ak cenu nedostane, bude to urážka USA.

O novom predsedovi Výboru náčelníkov štábov Ozbrojených síl USA

Predsedu Výboru náčelníkov štábov Ozbrojených síl USA (ďalej len Výbor) generála Charlesa Q. Browna Jr., ktorého menoval Joe Biden, Trump odvolal vo februári 2025 po necelom poldruha ročnom pôsobení. Išlo o predčasné odvolanie, lebo predsedovia Výboru sú takmer vždy vo funkcii 4 roky. Okrem toho v USA nie je zvykom meniť tohto funkcionára pri nástupe nového prezidenta.

Na základe Trumpovej nominácie Senát 11. apríla vymenoval generála Dana Cainea, bývalého príslušníka letectva, za 22. predsedu Výboru. Trump ho stretol v decembri 2018 v Iraku, kde Caine pôsobil ako zástupca veliteľa Centrálneho veliteľstva špeciálnych operácií a spoločnej pracovnej skupiny špeciálnych operácií v operácii Inherent Resolve (Nezlomné odhodlanie) proti Islamskému štátu. Trumpovi mal povedať, že ho má rád a nechá sa za neho zabiť. Vraj mu tvrdil aj to, že Islamský štát môže byť porazený za týždeň. Caine neslúžil pred nástupom do funkcie predsedu Výboru náčelníkov štábu na funkcii, z ktorej sa má podľa pravidiel vyberať, ale môže sa od toho upustiť, ak je to nevyhnutné v národnom záujme. Od novembra 2021 do decembra 2024, keď odišiel do zálohy, bol v hodnosti generálporučíka zástupcom riaditeľa CIA pre vojenské záležitosti. Ide len o druhého predsedu Výboru, ktorý v čase nominácie nebol v aktívnej vojenskej službe.

Okrem Browna boli odvolaní aj ďalší vysokí velitelia. Boli medzi nimi aj ženy. V prvom rade ide o náčelníčku námorných operácií (veliteľku námorníctva) admirálku Lisu Franchettiovú, ktorá bola odvolaná tiež vo februári 2025. Po desaťmesačnom blokovaní republikánskym senátorom sa v novembri 2023 stala prvou ženou na poste veliteľa vojenského námorníctva a z toho titulu aj prvou ženou vo Výbore. Medzi prvými bola odvolaná v januári 2025 admirálka Linda Faganová, veliteľka pobrežnej stráže od júna 2022. Išlo o prvú ženu, ktorá sa stala veliteľom tohto druhu ozbrojených síl USA.

O náhle zvolanom mimoriadnom zhromaždení generálov a admirálov USA

Symbolom nového ducha premenovaného ministerstva sa stalo náhle zvolanie mimoriadneho zhromaždenia generálov a admirálov USA do mestečka Quantico, necelých 60 km od Washingtonu. Je tam dislokovaná jedna z najväčších základní námornej pechoty USA. Akcia sa uskutočnila na netradičnom mieste, v Múzeu námornej pechoty, ktoré sa nachádza v areáli základne

Zhromaždenie bolo zvolané nečakane a bez zdôvodnenia a vraj nikto z generálov ani admirálov nevedel (netušil) o jeho dôvode. O obsahu pripravovanej akcie sa šírili rôzne dohady.

Povolaní velitelia sa báli, že minister obrany Pete Hegseth ich zhromaždí na to, aby ich informoval o hromadných prepúšťaniach. V máji totiž podpísal memorandum o znížení celkového počtu generálov a admirálov o 20 %. Uvažovalo sa aj o tom, že sa oznámia škrty vo výdavkoch, hoci vojenský rozpočet USA narastá, z čoho profitujú najmä vojensko-priemyselný komplex a s ním spojené finančné kruhy, ktoré sú Trumpovými favoritmi.

Zhromaždenie otvoril Caine, ktorý povedal, že aj keď sa USA snažia o mier a hľadajú ho, musia byť pripravené na vojnu. Submisívne uviedol, že teraz je viac ako kedykoľvek predtým dôležité, aby ozbrojené sily počuli najvyšších politických vodcov a pochopili, kam s nimi v spoločnom úsilí smeruje ministerstvo. Podľa neho sú vraj nepriatelia teraz vydesení, že všetci americkí generáli a admiráli sú v jednej miestnosti.

Stovky generálov a admirálov (podľa niektorých zdrojov asi 800) prišli nielen z USA, ale aj z celého sveta, kde sú americké vojenské základne. V duchu „tradície“ vyžadovanej politickej lojálnosti vládnucej moci poslušne a ticho, ale s napätím čakali na vystúpenia Hegsetha a Trumpa.

Z vystúpenia ministra Pete Hegsetha

V neštandardnom vystúpení sa Hegseth venoval najmä „oboznamovaniu“ s predstavami pôsobenia premenovaného ministerstva. Išlo pritom neraz o nové veci parciálneho a subjektívneho charakteru, ktorých následky môžu byť protirečivé.

Nová misia Pentagónu bude orientovaná výlučne na vedenie bojových operácií, vyhlásil minister. Bude to príprava na vojnu a víťazstvo. USA musia byť pripravené na vojnu v záujme ochrany mieru.

Veľkej kritike minister podrobil bývalých vodcov, ktorých obvinil zo znižovania štandardov ozbrojených síl. Podľa neho sa skončila nielen éra ministerstva obrany, ale aj politicky korektného, prehnane citlivého vedenia, ktoré nikoho neuráža. Zreorganizuje sa aj Úrad generálneho inšpektora ministerstva, lebo sa podieľal na vytvorení kultúry „chodenia po vajíčkach“, ktoré sa zneužilo a do popredia sa dostali sťažovatelia, ideológovia a slabí vodcovia.

Veľký mediálny rozruch spôsobilo Hegsethovo oznámenie, že zavádza 10 nových smerníc, ktoré sa týkajú fyzickej zdatnosti, úpravy zovňajšku a návratu k „mužskému štandardu“. Začne sa „ťaženie“ proti generálom a admirálom s nadmernou váhou, ale aj ostatným obéznym vojakom. Neprijateľné je vidieť, ako chodia na chodbách Pentagónu a na vysokých veliteľstvách doma i v zahraničí tuční generáli a admiráli. Zavedú sa povinné testy fyzickej zdatnosti pre všetkých príslušníkov ozbrojených síl, ktoré budú dvakrát ročne. Všetci aktívni vojaci budú musieť denne cvičiť, na čo majú dohliadať velitelia. Okrem spĺňania štandardov telesnej váhy a fyzickej pripravenosti je novým javom, že na základe požiadaviek na úpravu zovňajšku sa nebudú môcť nosiť ani brady. Vojensky lapidárne sa zdôraznilo, že ak niekto neprejde fyzickým testom alebo sa nechce oholiť, nastane čas, aby si hľadal nové povolanie.

Zaujímavé je zrušenie „rodovo neutrálneho“ testovania. Od roku 2026 budú pre ženy platiť pri testoch rovnaké výkonnostné kritériá ako pre mužov. Hegseth priznal, že to môže viesť k zníženiu počtu žien slúžiacich v bojových pozíciách. Nejde o to, aby sa ženám bránilo v službe, ale ak ide o funkciu, ktorá si vyžaduje fyzickú silu, tieto fyzické štandardy musia byť nielen vysoké, ale aj rodovo neutrálne. Ak teda žena neurobí testy na požadovanej úrovni, nemôže sa zaradiť na bojovú pozíciu.

V tomto tóne minister zdôrazňoval aj „étos bojovníka“. Ozbrojené sily sa musia pripravovať tak, aby boli schopné víťaziť. V záujme toho sa uvoľnia disciplinárne pravidlá a oslabí sa ochrana pred šikanovaním. Prehodnotí sa chápanie šikanovania, aby to veliteľom umožnilo presadzovať prísne štandardy bez strachu z následkov. Seržanti môžu znovu vštepovať regrútom „zdravý strach“, kričať im do tváre a ináč ich cvičiť „osvedčenými“ metódami. Neznamená to, že môžu porušovať zákon, ale používanie týchto metód má prispievať k príprave regrútov, aby sa z nich stali bojovníci. Pentagón uvažuje aj o obnovení útokov žralokov vo výcviku, od ktorého sa v roku 2020 upustilo.

Z vystúpenia Donalda Trumpa

Trump mal asi 70-minútové vystúpenie. Na začiatku sa ironicky vyjadril, že ešte nikdy predtým nevošiel do takej tichej miestnosti. Spupne povedal generálom a admirálom, že ak sa im nepáči, čo hovorí, môžu prejaviť svoju nespokojnosť a miestnosť aj opustiť. Samozrejme, stratia po tom svoju funkciu a budúcnosť v ozbrojených silách.

Vystúpenie bolo znôškou rôznych tém. Nemohla v ňom chýbať kritika Joea Bidena a jeho vedenia amerických jednotiek v Afganistanu, ktoré označil za najtrápnejší moment v dejinách USA. Povedal, že ako prezident bude podporovať schopných veliteľov a je odhodlaný urobiť ozbrojené sily tvrdšími a mocnejšími, než boli kedykoľvek predtým. Tiež zdôraznil, že skončila politická korektnosť, v podmienkach ktorej boli na čele vojska ľudia nespôsobilí robiť to, čo sa teraz začne. Všetko bude založené na zásluhách.

Kontroverzne vyzneli Trumpove slová o tom, že úlohou ozbrojených síl nie je len chrániť USA pred hrozbami zo zahraničia, ale aj pred domácimi nepriateľmi v amerických mestách. Stav v nich označil za inváziu zvnútra (opakované rozsiahle nasadzovanie vojakov na zaistenie vnútornej bezpečnosti však málo napomáha pripravenosti na vojnu za hranicami – pozn. autora). Podľa svojich zvykov sa Trump pochválil za nárast počtu odvodov a ukončenie zlých štandardov a nespravodlivých povýšení.

Z vojenských vecí spomenul, že v oblasti ponoriek majú USA 25-ročný náskok pred Ruskom a Čínou, ktoré ich však dobiehajú. Za päť rokov budú už na rovnakej úrovni ako USA. Zopakoval, že nariadil umiestniť jednu alebo dve ponorky pri pobreží Ruska. Poukázal aj na to, že USA modernizujú svoj jadrový arzenál.

Opakovane hovoril o svojom úsilí zorganizovať stretnutie Zelenského a Putina, v záujme ukončenia vojny. Dá sa to však dosiahnuť len silou, ktorú USA majú obrovskú. Vyjadril aj nespokojnosť s Putinom.

Kriticky sa k vystúpeniu vyjadrili, samozrejme, predstavitelia Demokratov. Avšak aj predseda Snemovne reprezentantov republikán Mike Johnson povedal, že „kontrolovať“ konanie Trumpa je čoraz zložitejšie.

Ticho o zastavení financovania („shutdowne“)

Ani Trump, ani Hegseth sa nezmienili o hroziacom zastavení financovania vlády. Dotkne sa to aj asi 2 miliónov vojakov, ktorí budú musieť slúžiť. Výplaty dostanú ešte 1. októbra, ale na ďalšie si musia počkať do skončenia zastavenia financovania vlády a potom ich dostanú so spätnou platnosťou. Nepríjemná je pre nich predstava, že predchádzajúci „shutdown“ v rokoch 2018 – 2019 (v prvom Trumpovom mandáte) trval 35 dní.

Objavili sa aj špekulácie, že velitelia, ktorí pricestovali z celého sveta, by mohli uviaznuť mimo svojich pracovísk, ak vláda v tú noc už nebude financovaná. Podľa vládnych pokynov sa však personál musí čo najskôr vrátiť domov, ak „shutdown“ nastane aj počas služobnej cesty. Náklady sa preplatia tiež až po ukončení zastavenia financovania.

Kritizovalo sa však aj to, že takéto náhle zvolanie vysokých veliteľov z mnohých miest je spojené i s neplánovanými výdavkami. Odhadovali sa na niekoľko stotisíc dolárov. Je to síce len „kvapka v mori“ vo vojenských výdavkoch USA, ale nesvedčí o toľko vyžadovanej šetrnosti a v čase hroziaceho zastavenia financovania vlády to nie je ani racionálny krok. Okrem toho niektoré pramene poukazovali aj na bezpečnostné riziko takéhoto zhromaždenia celého najvyššieho velenia ozbrojených síl na jednom mieste, aj keď podľa vládnych zdrojov na základni v Quantico žiadne nebezpečenstvo nemohlo hroziť.

Záver – na zhromaždení sa volalo po sile

Viacero výrokov na zhromaždení vyznelo zastaralo, akoby v reaganovskom duchu, ktorý Trump uznáva. Ako uviedol Newsweek, heslo „Mier prostredníctvom vojny“ bolo heslom ministra obrany z vlády Ronalda Reagana Caspara Weinbergera.

Nepriateľom č. 1 sa pre USA medzičasom stala ČĽR. Trump však našiel nepriateľa aj doma, ktorého vidí vo svojej predstave ako ľavicu (Reagan proti nej bojoval len v zahraničí, ktoré bolo navyše sčasti aj socialistické). Bola aj kritika neoliberalizmu, ktorý podľa Hegsetha podlamuje disciplínu a bojový duch ozbrojených síl.

Základná otázka je však, či to všetko, čo bolo povedané, postačí v tejto podobe na to, aby sila vojska USA skutočne vzrástla. Ak je situácia taká dramatická, ako ju hodnotili Trump a Hegseth, na nápravu treba dlhší čas. V rigídnej vojenskej organizácii, ktorá sa navyše vracia akoby do minulosti, to môže narážať aj na nové problémy. Napokon ozbrojené sily USA môžu pracovať len s tými ľuďmi, ktorí v nich budú ochotní slúžiť a vojenské povolanie tam dnes nepatrí k preferovaným.

Predstavy o hrdinských vojakoch z amerických filmov sú príťažlivé, ale s realitou majú máločo spoločné. A medzi vojakmi na Slovensku je známy aj bonmot, čo nemôže puška, to urobí tužka.

František Škvrnda

(Nové slovo eu)