Dušan Čaplovič: Plagiátorstvo – boj s veternými mlynmi
Nedávno mi, v reakcii na príbeh poslankyne P. Krištúfkovej a predsedu NR SR B. Kollára, jedna z mladých vysokoškolských pedagogičiek opísala osobnú skúsenosť: „Viete, ale toto je presne o tom, že nie sú zodpovední len samotní ,autori práce‘, ale najmä pedagógovia, ktorí to dopustili. Ja som počas štúdia vyhodila 90 % externých študentov, oni boli ozaj hlúpi. Zavolal si ma dekan a povedal mi, že takto to nesmiem robiť, že oni si za štúdium platia....“
Tu bojujeme s veternými mlynmi, kvalita sa v našej spoločnosti nešľachtí, česť výnimkám. Často som si hrýzol do jazyka, tak tomu bolo aj v časoch, keď som bol podpredsedom vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny (2006 – 2010), či neskôr ministrom školstva, vedy, výskumu a športu (2012 – 2014). Nevravím, že som neurobil aj chyby, no môj boj s lietajúcimi profesormi, nekvalitnými školami, fakultami, podvodníkmi rôzneho kalibru napokon skončil v priepasti stigmatizovaného parlamentu a v zadubených, aj vo vlastných, straníckych štruktúrach. Na vlastnej koži som okúsil pravdivosť slov z filmu Francisa Forda Coppolu Krstný otec podľa románu Maria Puza, že: „Je nebezpečné byť čestný“.
Žiaľ, v tejto oblasti života som pesimista, neverím, že sa uskutoční zmena, prepáčte mi to, priatelia, vyplýva to z mojich skúseností, keď po mojich prácach, vedeckých dielach z mnohoročného výskumu, zo študijných pobytov, vedeckých konferencií a publikácií sliedili vtedajší poslanci Miroslav Beblavý a Martin Poliačik. Nevedeli, že veľká časť bola doslovne vydretá, na úkor rodiny a dovoleniek, nevedeli, a ani nemohli vedieť, že som mal svojich učiteľov a vzory od základnej, strednej, vysokej školy a viac ako tridsať rokov vo výskume, v teréne, archívoch, knižniciach a v dokumentačných centrách. A práve aj títo „nevedkovia“ naďalej si osobujú súdiť druhých, i keď sami sú zlým príkladom. Dnes treba otvorene priznať, že zrejme minimálne tretina vrcholných politikov vo vláde a v parlamente (koaličných a opozičných) má plagiátorským či kompilátorským vírusom bez citácií, alebo povrchných, nepresných citácií, zamorené svoje záverečné bakalárske, magisterské, rigorózne, doktorandské a habilitačné práce. Je to, žiaľ, však predovšetkým odraz nášho vysokého školstva a neúcty ku kvalite.
A napokon na záver, jeden z iniciátorov, neúspešný politik M. Beblavý, by mal ísť s pravdou von o tom, ako získal titul na Ekonomickej univerzite v Bratislave a ako habilitoval v rozpore so zákonom na Univerzite Komenského.
Dušan Čaplovič
(Status na Facebooku, 29. června 2020, titulok Slovo)
Kresba: Ľubomír Kotrha
- tisk
- přeposlat emailem
- sdílet
- uložit jako oblíbené
- 1095x přečteno
Komentáře
Sen a túžba po ľahkom živote s bohatstvom vo vrecku žije v hlavách ľudí odvtedy, čo objavili oheň. Táto túžba hnala vývoj ľudskej spoločnosti dopredu. Akému percentu ľudí sa sen splnil, dokážeme odhadnúť. Donedávna sny po bezbrehom bohatstve a bezpracnom živote obmedzovali králi, cisári, malí i veľkí vládcovia malých i veľkých území, napríklad grófi, cirkev, rôzni miestodržitelia, majitelia tovární a korporácií, pandémie moru a cholery, vojny..... V Zlatých časoch hospodárstvo potrebovalo 60% odborníkov a vyučencov do hospodárstva, len 40% administratívnych pracovníkov.... Do dnes deň držia nad vodou hospodárstvo vyučenci v Zlatých časoch. Tí však odchádzajú do dôchodnu - a hups ! Chýba nám kvalifikovaný robotnícky káder. Keď na to demokrati prišli, začali objavovať " teplú vodu " - t.j. " duálne vzdelávanie ". Nikto z demokratov ani slovkom nepriznal, že v Zlatých časoch sme to mali zavedené, že sme mali dokonalé školstvo s " duálnym vzdelávaním ", že v Zlatých časoch bolo školstvo premyslené do detailu tak, aby každý mohol mať podľa Ústavy prácu.
Demokracia naplno otvorila dvere slobode k ľahkému a bezpracnému životu - nikto nechcel mať špinavé ruky od vazelíny..... Percentuálne delenie vzdelaných sa obrátil. Dnes máme 60% administratívy každého druhu, 20% technických odborníkov, zvyšok sú nezamestnaní, bezdomovci, alebo pracujú v zahraničí.
Pre demokratov a liberálov je základom sloboda rozhodovania sa, sloboda nakladania so svojím životom. Ak by sme to mali vziať doslova a do písmena - tak štát by nemusel nikomu pomáhať, platiť, postaviť, riešiť vzniknuté problémy ... presne podľa vzoru Spojených štátov.
Po roku 1989 sme mali zo Starého Západu jedno pravidlo prevziať : kto chce mať univerzitu, či len vysokú školu, musí si vziať úver na štúdium a potom splácať. Možno by si viacerí vážili štúdium, titul, boli by zodpovednejší pri výbere štúdia. A nemali by sme univerzít a vysokých škôl ako maku, nezmyselné a neužitočné študujné odbory... Na Západe si platia aj stredné školy.
Čo dostanú ľudia zadarmo, si nevážia. Dôkazom toho je sprostá neúcta k školstvu za Zlatých čias.
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.














Komentáře
Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.