Futbalová cena mieru pre Trumpa a športová diskriminácia „podľudí“

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

Cena FIFA za mier a pacifista Donald Trump
Futbalová protekcia pre zločiny Izraela
MS 2026 vo futbale a účasť Iránu

Cena FIFA za mier a „pacifista“ Donald Trump

„Cena FIFA za mier – Futbal spája svet“ je úplne nový projekt; prezident FIFA Gianni Infantino a spol. zrejme pochopili, že po tom, čo Donald Trump nezískal Nobelovu cenu mieru, vznikla skvelá príležitosť, ako sa mu zalíškať. A tak expresne rýchlo vytvorili dovtedy neznámu cenu a prvýkrát v histórii ju udelili 5. decembra 2025 pri losovaní skupín MS vo futbale, ktoré sa budú konať v USA s malou spoluúčasťou Kanady a Mexika. Čo na tom, že FIFA tradične deklaruje svoju politickú neutralitu, v prípade amerického prezidenta, známeho svojím „humanizmom a pacifizmom“, predsa možno urobiť výnimku. Dodnes tiež nie je jasné, na základe akých kritérií FIFA vyberala laureáta svojej novej ceny, či zvažovala aj iných kandidátov, ale Gianni Infantino vysvetlil voľbu Donalda Trumpa takýmito slovami: „Za svoje činy, za to, čo ste dosiahli, si určite zaslúžite prvú Cenu FIFA za mier… Pán prezident, vždy sa môžete spoľahnúť na moju podporu, na podporu celej futbalovej komunity… že vám pomôže nastoliť mier a zabezpečiť všeobecnú prosperitu sveta.“ Čo na tom, že zbombardované krajiny globálneho Juhu by to videli inak, faktom je, že za „celú futbalovú komunitu“ predsa hovoria „nadľudia“ zo Západu. A stovky zmasakrovaných „futbalistov – podľudí“ niekde na Blízkom východe sú pre nich iba nepodstatná štatistika…  

Je známym faktom, že prezident Donald Trump počas svojho prvého roku vo funkcii nechal zbombardovať veľké množstvo krajín – Jemen, Sýriu, Irán, Irak, Nigériu, Somálsko i Venezuelu. Keďže však tieto prípady útokov trvali len krátko, rýchlo zmizli z titulných stránok médií a aj Gianni Infantino na ne rýchlo zabudol. Vo svojej selektívnej pamäti išiel dokonca tak ďaleko, že ešte vo februári 2026 obhajoval udeľovanie „Ceny mieru“ Donaldovi Trumpovi a dokonca sa objavil na prvom zasadnutí Mierovej rady prezidenta USA so šiltovkou s nápisom „USA“ s označením „45-47“ ako odkazmi na Trumpove funkčné obdobia . Dňa 28. februára však prezident USA spustil svoju doteraz najrozsiahlejšiu vojnu proti Iránu a tá môže byť pre FIFA veľmi nepohodlná – vojna by sa totiž mohla pretiahnuť až do leta, keď sa budú konať MS 2026 vo futbale. Zatiaľ sa pritom nezdá, že by bolo možné túto vojnu ukončiť rýchlo, naopak, hrozí že vznikne veľký regionálny konflikt. Irán totiž vníma americko-izraelský útok ako boj o svoje prežitie, nemieni kapitulovať a útoky na vedúcich predstaviteľov štátu jeho odhodlanie vytrvať iba upevnili.

Futbalová protekcia pre zločiny Izraela

S rovnakou húževnatosťou ako  mierovú cenu pre Donalda Trumpa obhajuje Gianni Infantino aj účasť Izraela v súťažiach FIFA. Keď sa napr. v roku 2025 ozývala kritika genocídy v Gaze, zazneli aj hlasy žiadajúce vylúčenie Izraela zo súťaží FIFA podľa vzoru Ruska. Infantino na ne reagoval slovami : „FIFA nemôže riešiť geopolitické problémy, ale môže a musí propagovať futbal po celom svete tým, že využije jeho zjednocujúce, vzdelávacie, kultúrne a humanitárne hodnoty.“ To by bol určite rozumný postoj, keby sa však neodlišoval od konania FIFA voči Rusku po februári 2022. A hoci sa účasť izraelských športovcov dá akceptovať, tí ktorí „exkomunikovali“ Rusov, dnes nedokážu svoj dvojaký meter legitímne zdôvodniť. Netreba zabúdať ani na fakt, že Izrael už bol kvôli agresiám v minulosti vylúčený z Ázijskej futbalovej konfederácie, ale v roku 1994 ho veľmi protekčným spôsobom prijali do európskej UEFA. Kvôli porušovaniu medzinárodného práva a najmä kvôli genocíde v Gaze však mnohé ázijské a africké štáty stále požadujú vylúčenie Izraela – prebiehajúca agresia voči Iránu toto ich volanie iba posilní.

Veľký odpor na Blízkom východe budí aj rozdielny postup FIFA a UEFA pri izraelských futbalových kluboch na okupovanom území Palestíny a pri futbalových kluboch na ukrajinskom území, ktoré po roku 2014 obsadilo Rusko. Keďže klubom z Ruskom okupovaných území, najmä z Krymu, zakázala UEFA účasť vo svojich súťažiach, dožadovali sa Palestínci podobného postupu aj voči izraelským klubom hrajúcich na okupovanom území. Tu však západné vedenie FIFA použilo tradične odlišný meter a účasť umožnilo. Ďalším problémom, nad ktorým FIFA neustále zatvára oči, je pretrvávajúca segregácia voči arabským a iným moslimským športovcom v Izraeli. Všade inde platí heslo „No to racism“, ale niektoré izraelské kluby sú známe svojou segregačnou politikou, napr. Beitar Jeruzalem. Na diskriminačný prístup sa sťažoval i Rifaat Turk, prvý občan Izraela arabského pôvodu, ktorému dovolili nastúpiť vo futbalovej reprezentácii Izraela. Viacerí izraelskí občania arabského pôvodu (celkovo asi dva milióny) reagovali na dané problémy tým, že začali reprezentovať Palestínu.

Dvojaký meter funkcionárov FIFA a UEFA sa opäť prejavil aj na začiatku roku 2026. V januári a februári sa totiž konali ME 2026 vo futsale, ktoré organizovali Litva a Lotyšsko. Úplne opomeniem fakt, že finalista minulého šampionátu Rusko bolo z podujatia a priori vylúčené, ale na ME sa kvalifikovalo aj Bielorusko, ktoré nikde nebojuje. Treba oceniť, že FIFA a UEFA na rozdiel napr. od hokejovej IIHL umožnili Bielorusku účasť na svojich podujatiach. Lenže oba pobaltské štáty sa ako organizátori ME vo futsale postavili na odpor a odmietli akceptovať účasť Bieloruska. Predstavitelia UEFA to nekriticky akceptovali a  rozhodli, že skupina C na ME vo futsale sa má odohrať v Slovinsku . Uvedenú situáciu pritom treba porovnať so situáciou, ktorá nastala v roku 2023 v Indonézii pred MS vo futbale do 20 rokov, kam sa kvalifikoval aj Izrael. Voči jeho účasti sa tiež v Indonézii objavili protesty, a aj niektorí politici kriticky argumentovali precedensom vylúčenia Ruska. Oficiálne však Indonézia účasť Izraela neodmietla a prezident Joko Widodo sa vyjadril: „… členské asociácie FIFA musia dodržiavať pravidlá. Nemôžeme teda miešať šport a politiku.“ FIFA však bola nemilosrdná a rozhodla sa zmeniť usporiadateľa šampionátu, pričom použila veľmi neurčité odôvodnenie o „aktuálnych okolnostiach“. Na rozdiel od Litvy a Lotyšska pritom Indonézia účasti „nepohodlnej krajiny“ nezabránila, ale pre odňatie organizácie šampionátu stačila čo i len verejná kritika… 

MS 2026 vo futbale a účasť Iránu?

Agresia voči Iránu vyvolala oprávnenú otázku, či sa na MS 2026 zúčastní aj Irán. Táto krajina sa totiž kvalifikovala ako jedna z prvých a svoje zápasy má hrať v Los Angeles a v Seattli. Dá sa pritom očakávať, že USA vytvoria nejaké prekážky pre účasť iránskych futbalistov, napr. že ich nevpustia do krajiny. Za zmienku stojí, že od roku 2025 občania viacerých krajín s približne pol miliardou obyvateľov podliehajú zákazu cestovania do USA. Tento zákaz platí okrem Iránu aj pre Haiti, ďalšieho účastníka MS vo futbale a tiež pre Konžskú DR, ktorá sa aktuálne ocitla v medzikontinentálnej kvalifikácii… Pri eskalácii vojny a rastúcom počte obetí však bude zrejme narastať aj neochota iránskych futbalistov cestovať do USA. Povzbudzujúco nepôsobia ani americko-izraelské útoky na futbalové štadióny, najmä zničenie medzinárodného štadióna Azadi v Teheráne. O iránskej účasti na MS 2026 sa už kriticky vyjadril aj  prezident Iránskeho futbalového zväzu Mehdi Taj. Nemožno sa príliš čudovať, veď napr. mnohí ukrajinskí športovci po februári 2022 nielenže odmietli cestovať na športové podujatia do Ruska, ale odmietli akceptovať čo i len účasť ruských športovcov.

Keby chcela FIFA postupovať ako pri Rusoch v roku 2022, mala by z turnaja vylúčiť nie Irán, ale agresora z USA. Samozrejme, že Gianni Infantino a spol. to neurobia, ale za pokus by stál aspoň nejaký symbolický krok v prospech mieru, napr. odňatie Ceny FIFA za mier, ktorú Donaldovi Trumpovi udelili v decembri 2025. Ani na to si však vo FIFA netrúfnu, pretože by nasledovala Trumpova reakcia: tá by futbalovým funkcionárom mohla zmariť výhodný obchod v podobe MS 2026 alebo im aspoň skomplikovať zisky. Americké tajné služby by prípadne mohli vyrobiť nejaký kompromitačný materiál, napr. v súvislosti s daňovým škandálom Panama Papers, v ktorom figuruje aj Gianni Infantino. Nezabúdajme, že keď v roku 2015 štátne orgány USA obvinili z korupcie vtedajšieho prezidenta FIFA Seppa Blattera, ten odstúpil, hoci nakoniec súdny proces vyhral. Súčasná situácia tak zostane iba dôkazom o falošnosti a hanebnosti vedúcich športových funkcionárov.

Branislav Fábry

Nové slovo