František Škvrnda: Voľby v Porýní-Falcku posilnili nemeckú pravicu

Krátko o Porýní-Falcku

Porýnie-Falcko (nemecký názov je Rheinland-Pfalz) patrí s rozlohou necelých 20 tisíc km² k menším spolkovým krajinám. Má niečo vyše 4,1 milióna obyvateľov.

Táto „stará“ krajina bola vytvorená ako jedna z prvých už v auguste 1946 spojením častí Pruska (Rýnskej provincie a Hesenska-Nasavska) s Rýnskym Hesenskom a Falckom. Obyvateľstvo ju schválilo v referende v máji 1947. Hlavným mestom krajiny je Mainz (slovenský historický názov mesta je Mohuč). V súčasnosti je súčasťou tzv. Veľkého regiónu, európskeho regiónu s cezhraničnou spoluprácou medzi časťami Belgicka, Francúzska, Luxemburska a Nemecka.

Ide o najviac zalesnenú spolkovú krajinu, keď viac ako 40 % jej rozlohy pokrývajú lesy. Známa je aj svojim šumivým i riadnym vínom, keď až 6 z 13 nemeckých vinárskych oblastí je v Porýní-Falcku a dorába sa tam viac ako 65 % nemeckého vína. V krajine pôsobí ako v jedinej v Nemecku Ministerstvo hospodárstva, dopravy, poľnohospodárstva a vinohradníctva.

Podiel priemyslu na hospodárstve Porýnia-Falcka je aj napriek rozvinutému poľnohospodárstvu a lesníctvu vyšší, ako je spolkový priemer. Známy je najmä chemický koncern BASF so sídlom v Ludwigshafene a farmaceutický podnik Boehringer Ingelheim. V posledných rokoch sa krajina dostalo do popredia aj v biotechnológiách. Exportuje sa až 46 % produkcie, čím je Porýnie-Falcko na poprednom mieste medzi spolkovými krajinami. Významný je aj turizmus. Veľkou turistickou atrakciou je 85 km dlhá Nemecká vínna cesta vo Falcku, na ktorej sa usporadúvajú rôzne vinárske sviatky. 

Stručne k systému volieb do krajinského parlamentu Porýnia-Falcka

Krajina je rozdelená na 52 volebných obvodov. Poslancov s priamym mandátom zvolených v tomto obvode dopĺňajú poslanci zvolení z krajinských straníckych zoznamov. Platí päťpercentný prah pre zisk hlasov z krajinského zoznamu.

Veľkosť krajinského parlamentu by mala byť 101 poslancov. Vzhľadom na „previsnuté“ a kompenzačné mandáty je po týchto voľbách v Landtagu 105 kresiel. V Landtagu z volieb v roku 2021 bolo 101 kresiel. Kritici poukazujú na to, že počet poslancov napriek zlej sociálno-ekonomickej situácii v Nemecku rastie na spolkovej i krajinských úrovniach.

O prieskumoch volebných preferencií strán

Na čele krajinskej vlády v Porýní-Falcku je od júla 2024 Alexander Schweitzer (*1973) z SPD. Nahradil „Malu“ Dreyerovú. Zo zdravotných dôvodov sa vzdala funkcie, ktorú vykonávala ako prvá žena v dejinách krajiny od januára 2013. V krajine je od mája 2021 „semaforová“ vládna koalícia (SPD, Zelení a FDP).

O hlasy voličov sa uchádzalo 12 strán, medzi ktorými boli všetky strany zastúpené v Bundestagu i v Landtagu.

V tohtoročných prieskumoch volebných preferencii, ktorých bolo šesť, víťazila CDU s malým náskokom pred SPD. CDU predbehla v podpore SPD už v marci 2023. Tretia bola vždy AfD. Prieskumy naznačovali aj isté miesto Zelených v Landtagu (podpora od 8 % do 10 %). Preferencie Slobodných voličov a Ľavice sa pohybovali do 5 %. FDP sa ocitla v podpore pod hranicou zvoliteľnosti. Podobne bola na tom BSW.

V popredí tém predvolebnej kampane boli hospodárstvo, sociálne istoty a zdravotníctvo. Za nimi nasledovali otázky vzdelávania, školstva a vnútornej bezpečnosti. Nižší záujem bol o životné prostredie a prisťahovalectvo.

Výsledky volieb

Vo voľbách podľa predbežných oficiálnych údajov zvíťazila po 25 rokoch CDU, ktorá za stranícky zoznam získala 31,0 % hlasov (o 3,3 % viac ako v roku 2021) a má 39 kresiel. SPD vybralo 25,9 % voličov (o 9,8 % menej), má 32 poslancov a prepadla na historické minimum. Výrazne posilnila AfD, ktorá dostala 19,5 % hlasov (o 11,2 % viac) a dosiahla viac ako dvojnásobný rast. Je to doteraz aj jej najvyšší zisk v „starých“ spolkových krajinách. Poslednou stranou, ktorá sa dostala do Landtagu, boli Zelení s 7,9 % (o 1,4 % menej).

Ľavica napriek tomu, že zvýšila podporu oproti roku 2021, zostala s 4,4 % mimo krajinského parlamentu. Slobodní voliči mali 4,2 % hlasov. Katastrofálne dopadla FPD, za ktorú hlasovalo len 2,1 % voličov (o 3,4 % menej). BSW tiež stráca po spolkových voľbách podporu a mala len 1,9 % hlasov.

Volebná účasť dosiahla 68,5 % (o 4,2 % viac).

Formálne, matematicky možná, je bez AfD len jedna väčšinová koalícia a to veľká koalícia CDU a SPD

Novým predsedom vlády bude zrejme Gordon Schnieder (*1975), ktorý bol vedúcim straníckeho zoznamu CDU a je predsedom jej krajinskej organizácie. Ide o málo výrazného  politika zo skúsenosťami len na krajinskej a miestnej úrovni politiky. Členom SPD je od roku 1991. Za svoj vzor považuje Helmuta Kohla. V rokoch 2014 – 2019 bol starostom obce Birresborn. Od roku 2016 je poslancom krajinského parlamentu.  

Dohru majú výsledky volieb v FDP, kde dal k dispozícii funkciu nemeckého predsedu Christian Dürr (*1977) aj s celým vedením v dôsledku neúspechov strany v dvoch posledných krajinských voľbách. Na funkciu predsedu FDP nastúpil len v máji 2025, potom ako sa funkcie vzdal Christian Lindner (*1971) po neúspechu strany v spolkových voľbách. Zdá sa, že tradiční stredovo-pravicoví liberáli v Nemecku sú vo vážnej kríze. V nasledujúcich krajinských voľbách, ktoré budú na jeseň v „nových“ spolkových krajinách veľa šancí na zlepšenie svoje situácie nemajú, lebo tam je ich podpora s výnimkou Berlína veľmi nízka.

Záver

Aj vo voľbách v Porýní-Falcku sa potvrdila tendencia, ktorá sa ukázala už v krajinských voľbách v Bádensku-Württembersku. Hoci došlo k zmene víťaza, nebolo to prekvapujúce, lebo to naznačovali prieskumy. Pravica ako stredová, tak najmä krajná, posilnili svoje pozície. Ľavicové strany boli znovu neúspešné. SPD klesla na historické minimum a neuspeli ani Ľavica a BSW.

Je to znovu dôkaz, že nemecké politické strany sú v hlbokých zákopoch pozičnej vojny. Podivné je, že napriek nízkej popularite kancelára Friedricha Merza, CDU posilnila. Varovným je však rast sily AfD, ktorá je síce proti podpore vojny na Ukrajine, ale doma sa chystá robiť veľké poriadky. Kontroverzný je aj pokles podpory ľavice, čo je širším trendom v celej EÚ. Výsledky dvoch krajinských volieb v Nemecku môžu mať aj širšie súvislosti, ktoré sa ukážu po štyroch parlamentných voľbách v EÚ, ktoré boli, resp. budú v priebehu necelého mesiaca v Slovinsku, Dánsku, Maďarsku a Bulharsku. Diletantská politika EÚ prináša zlé plody vo veľmi zložitom období, keď treba najmä viac solidarity a spravodlivosti, Vyžaduje to však zbaviť sa aj zideologizovanej zelenej politiky a iných prvkov, ktoré bránia konkurencieschopnosti. Závislosť na USA je čoraz nebezpečnejšia.

František Škvrnda

(Nové slovo)