Škvrnda: Vojnový zločinec v otrhanom kabáte mierotvorcu

Trump nie je nijakým spasiteľom USA, ale len akýmsi vedľajším, nevypočítateľným produktom protirečivého vývoja USA po rozpade bipolarity. Zopakujeme, že USA pre svoju nenásytnosť a pohŕdanie svetom (najmä nezápadným) premárnili možnosti, ktoré im poskytla pozícia jedinej superveľmoci. Ekonomicky, politicky i kultúrne upadajú, ale o to sa stávajú vojensky agresívnejšie. Trump svojou arogantnosťou možno dosiahne na určitý čas zlepšenie pozície USA v ich vnútri i vo svete, ale vzhľadom na svoju nenásytnosť, spojenú s klamstvami, ich nakoniec privedie len k ďalšiemu úpadku.

Patologický luhár Trump v prvom roku druhého obdobia neoslnil

Pri prvom výročí druhého nástupu Trumpa do Bieleho domu ako aj po prednesení Správy o stave Únie sa objavilo mnoho komentárov a hodnotení. Stručne ich zhrnieme tak, že to nebola žiadna sláva. Je to podmienené polarizáciou spoločnosti v USA, ale zdá sa, že veľké očakávania, ktoré vyvolal svojimi rečami Trump, sa mu nepodarilo naplniť ani medzi jeho podporovateľmi. 

Uvedieme prípad veľmi kritického hodnotenia s názvom „Od frašky k tragédii: Prvý rok Trumpovho druhého funkčného obdobia a skaza Ameriky“, ktoré spracovali v Európskom centre pre štúdie populizmu (European Center for Populism Studies) v Bruseli. O objektívnosti materiálu možno však pochybovať a tak ho necháme na pokoji.

Nezávislé Stredisko pre rozpočet a politické priority (Center on Budget and Policy Priorities) vo Washingtone uverejnilo „Záznam historických škôd v prvom roku druhého funkčného obdobia Trumpa“. V úvode sa poukazuje na to, že: „Trumpova administratíva a republikáni v Kongrese presadzovali počas prvého roka druhého funkčného obdobia prezidenta Trumpa jeden z najradikálnejšie regresívnych politických programov v dejinách nášho národa. V dôsledku toho budú desiatky miliónov ľudí menej schopné pokryť rastúce náklady na svoje základné potreby – či už ide o nákup potravín, návštevu lekára, udržiavanie elektriny alebo platenie nájomného – a to aj napriek tomu, že najbohatšie domácnosti získajú ďalšie neočakávané daňové úľavy. Zároveň prezident Trump a jeho administratíva podkopali a skorumpovali mnohé základné funkcie vlády vrátane riadneho a včasného prideľovania finančných prostriedkov schválených Kongresom, čo viedlo k ďalším narušeniam a škodám.“

Náznaky poklesu Trumpovej podpory

Viaceré prieskumy ukazujú na pokles podpory Trumpa. Nepreceňujeme tieto údaje, ale treba vidieť, že politici a médiá v USA sa ich držia a používajú ako dôležité kritérium hodnotenia politikov.

Reuters 24. februára uverejnil porovnanie výsledkov prieskumov schvaľovania pôsobenia Bidena a Trumpa. V prvom období vlády pôsobenie Trumpa najmenej schvaľovali v decembri 2017 (33 %) a pri odchode z Bieleho domu v januári 2021 (34%). Najviac to bolo v januári 2017 (49 %). Biden začínal so schvaľovaním pôsobenia u 55 % respondentov a najvyššie mal v marci 2021 (59 %). Najnižšie schvaľovanie kleslo na 35 % v októbri 2024. Trump v januári 2025 začínal so 47 % schvaľovaním, ale vo februári 2026 spadlo na 38 %.

Podľa údajov z nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnili Reuters/Ipsos, až 61 % opýtaných si myslelo, že Trump sa s postupujúcim vekom stáva nevyspytateľnejším. Poukázalo sa aj na to, že 79 % respondentov malo názor, že politické vedenie krajiny je príliš staré na to, aby zastupovalo väčšinu Američanov. Doplnilo sa, že priemerný vek v Senáte je približne 64 rokov a v Snemovni reprezentantov 58 rokov. Trump bol po návrate do úradu v januári 2025 vo veku 78 rokov najstarším inaugurovaným prezidentom v dejinách USA.

Zaujímavé je, že Gallupov ústav náhle končí po 88 rokoch s prieskumami ratingov prezidentov. Rozhodnutie vraj nebolo konzultované s Bielym domom a Trumpovi je to aj tak jedno. Médiá však poukazujú na to, že Trump sa prednedávnom rozčúlil a na Truth Social požadoval, aby sa „falošné a vydieračské“ prieskumy považovali za trestný čin.  

Poukážeme ešte na to, že The Economist na základe prieskumu YouGov uviedol 2. marca, že 22. februára schvaľovalo politiku Trumpa 39 % respondentov a 56 % s ňou nesúhlasilo. Teda iný zdroj, ale ukazuje rovnakú mieru schvaľovania.

A najnovšie prieskumy uvádzajú, že s americkým útokom na Irán súhlasí približne 27 % opýtaných. Asi 56 % respondentov sa domnieva, že Trump je až príliš naklonený používať vojenskú silu na presadenie záujmov USA.

V tejto súvislosti uvedieme situáciu, ktorá vzbudzuje posmech zo sily amerického vojenského námorníctva. Lietadlová loď Gerald R. Ford mala  problémy s toaletami a kanalizáciou. Takéto problémy sa objavovali už aj v minulosti. V tomto prípade ja vraj na vine najmä to, že loď sa plaví už 8 mesiacov, pričom štandardná dĺžka plavby je pol roka.

Trumpova Správa o stave Únie bola znôškou chválenkárstva a klamstiev

Tohoročná Správa o stave Únie bola najdlhšia v dejinách (jednu hodinu a 48 minút) a Trump ju predniesol v obvyklom megalomanskom duchu. Okrem iného v nej zaznelo, že USA zažili v poslednom roku nevídané zmeny a sú „späť“ silnejšie, bohatšie a bezpečnejšie než kedykoľvek predtým. Sú vraj aj rešpektované tak, ako nikdy v minulosti. V správe spomínal najmä svoje úspechy a načrtával priority v nadchádzajúcom roku. Vôbec sa, samozrejme, nevenoval témam, pre ktoré sa jeho administratíva kritizovaná. Správa sa neschvaľuje, a tak si prezidenti do nej dávajú najmä veci, ktorými dokazujú svoj prínos k riešeniu problémov „Ameriky“ a Trump to tiež využil.

Mnohí demokrati prejav bojkotovali a jedného z nich, ktorý prišiel s transparentom, ochranka vyviedla zo sály. Pochopiteľne, Trumpa ostro kritizovali a správu označili za plnú klamstiev, odtrhnutú od reality života bežných Američanov, ktorá dokazuje, že žije v bludoch. Zaznelo aj hodnotenie, že Trump v prejave ukázal to, čo vie najlepšie: klamať. Príkladom Trumpovho bezostyšného klamstva bolo, že Irán má rakety schopné zasiahnuť USA.

Bizarná Rada mieru na Trumpov obraz

Ak odhliadneme od vojenských agresií Trumpa, jeho najväčším „výkonom“ na medzinárodnom poli bolo zatiaľ zriadenie Rady mieru. Ide však o zložitý medzinárodnoprávny problém, s ktorým si Trump nerobí starosti. Má ísť o medzinárodnú organizáciu, ale na jej čele je predseda, ktorým je Trump. Má skoro neobmedzené právomoci a len on môže pozývať štáty do Rady. Zneužil rezolúciu č. 2803 BR OSN z novembra 2025 o zriadení Rady mieru, ktorá sa však týkala prímeria v Pásme Gazy a jej rekonštrukcie. Čína a Rusko sa hlasovania zdržali.

Spočiatku sa Trump ako tak držal tohto rámca, ale upravoval ho podľa svojich predstáv. Členstvo v Rade podmienil „vkladom“ 1 miliardy dolárov vraj do rekonštrukcie Pásma Gazy. S veľkým humbugom vytvorenie Rady mieru podľa vlastných zásad oznámil v januári 2026 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Začal však roztrubovať, že Rada môže nahradiť OSN, ktorú neznáša a útočí proti nej. Podľa niektorých zdrojov pozvánku do Rady dostalo už vyše 60 štátov.

Pri vytvorení Rady do nej vstúpilo okrem USA 19 štátov. Z nich bolo 13 štátov s prevažne moslimským obyvateľstvom. Dôvody ich pozvania Trumpom sú zištné a údajne ich chce uzmieriť medzi sebou i s USA a získať medzi nimi silnú pozíciu. Ďalej to boli Argentína, Arménsko, Bulharsko, Maďarsko, Mongolsko a Paraguaj. Vidieť, že ide najmä o malé, periférne štáty. Nedá sa zbaviť podozrenia, že vzťahy s trumpovskými USA chcú využiť na zlepšenie svojej pozície. Výsmechom mieru sa stalo, že vo februári do Rady vstúpil aj Izrael, ktorý napriek trumpovskému prímeriu pokračuje v genocíde Palestínčanov v pásme Gazy. Palestína však do Rady pozvaná nebola a Trump by Palestínčanov podľa priania Izraela rád presťahoval inam.  

Fackou medzinárodnému poriadku je aj zloženie Výkonnej rady „organizácie“. Sú v nej samí Američania (medzi inými aj Trupov zať), viacerí miliardári. Dopĺňa ich odiózny Tony Blair (Veľká Británia), z minulosti mediálne známy ako Bushov pudlík. Považovať ho za stúpenca mieru je tiež iróniou. Za vysokého predstaviteľa pre Pásmo Gazy bol menovaný bulharský politik a diplomat Nikolaj Mladenov, ktorý bol v rokoch 2015 – 2020 koordinátorom OSN pro mierový proces na Blízkom východe. Ide o oportunistického predstaviteľa postsocialistického štátu v diplomacii. Predpokladá sa, že s ním súhlasil aj Izrael, ktorý bol spokojný s jeho pôsobením ako koordinátora OSN.

Prvé zasadnutie Rady sa uskutočnilo 19. februára za účasti už 24 „členov“ (podľa The Guardian). Desiatky ďalších štátov, medzi nimi aj Slovensko, sa na zasadnutí zúčastnili ako pozorovatelia. Zdôrazníme, že ani jeden zo stálych členov BR OSN, ale ani Kanada a Nemecko sa na zasadnutí nezúčastnili ani ako pozorovatelia. Americkú facku dostalo po pozvaní Bielorusko, ktorého prezident Lukašenko sa osobne neplánoval zúčastniť na zasadnutí, vyslal za seba ministra, no delegácia nedostala víza.  

Vzhľadom na stav sveta môže tento Trumpov konštrukt nejaký čas prežiť, ale nič vyriešiť nedokáže. Bude len fórom pre jeho veľkohubé reči a ďalším nástrojom na vytrieskanie peňazí od povoľných štátov. Žiaľ, zatiaľ je málo pravdepodobné, že Rade by vážne uškodil druhý útok na Irán. Nerobíme prognózy, ale myslíme si, že tento medzinárodnoprávny mačkopes, ktorý len zvýši chaos, nevydrží dlhšie, ako bude Trump v Bielom dome a možno skončí aj skôr. Trump arogantne aj tu robí rovnakú chybu, ako v iných prípadoch svojich megalomanských „projektov“. Niektorým z tých, čo ho v tomto prípade „nepodporili“, sa vyhráža. Ide najmä o francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

O vybraných súvislostiach zákerného opakovaného útoku na Irán

Ku koncu februára sa rétorika Izraela i USA stala veľmi agresívnou a šíril sa názor, že útok na Irán je neodvratný. USA síce rokovali s Iránom, ale Trump sa mu stále vyhrážal, že sa musí úplne poriadiť požiadavkám Washingtonu. Izraelská i americká propaganda šírili výmysly o niekoľkých dňoch, za ktoré Irán vyrobí jadrovú zbraň. Trump znovu bezočivo klamal, tentokrát o iránskych raketách schopných zasiahnuť USA.

Zopakujeme známy fakt, ktorý západné média ani politici nespomínajú, že zabitý ajatolláh Alí Chámeneí v roku 2013 vydal fatvu, ktorou zakázal z náboženských dôvodov výrobu jadrovej bomby. Nie sme stúpencami iránskeho klerikálneho režimu, ktorý má svoje tvrdosti, ale v tomto prípade pripúšťame, že Izrael a USA, na rozdiel od Iránu, dlho a vedome klamú v záujme toho, aby ospravedlnili svoj zákerný útok naň. Neboli ani žiadne relevantné dôkazy o pripravenosti Iránu zaútočiť na Izrael a išlo len o manipuláciu svetovej verejnosti dvojicou vojnových zločincov Netanjahua a Trumpa.   

Vývoj od rána 28. februára, kedy došlo k masívnemu bombardovaniu Iránu Izraelom a USA, je rozsiahlo rozoberaný v médiách. Zatiaľ sa situácia často mení a ako vždy bojujúce strany vydávajú tendenčné správy. V Izraeli je navyše zákaz informovať o následkoch iránskych útokov. Útoky na oboch stranách pokračujú. Horšie na tom je zatiaľ Irán, ktorý síce tiež útočí na izraelské a americké ciele na Blízkom východe, ale ich následky sú výrazne menšie ako po opakovaných útokoch naň.

Po prvé, treba donekonečna opakovať, že útok na Irán je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva zo strany Izraela a USA. Neboli nijaké dôkazy o iránskej jadrovej bombe ani o jeho plánoch zaútočiť, ale išlo o pomstychtivosť zločincov s krvou podliatymi očami. Irán má morálne i právne nárok na sebaobranu. Ide o zložitú záležitosť, lebo to povedie k eskalácii napätia, rastu počtu obetí i zvýšeným škodám na Blízkom východe a nemožno to podporovať. Z hľadiska politiky sily, ktorú surovo presadzujú Izrael i USA, je to však napriek všetkým následkom pochopiteľné, lebo tieto dva štáty dlhodobo ignorujú medzinárodné právo a cítia sa nedotknuteľnými, nepostihnuteľnými. Iná vec, je do akej miery bude mať nové vedenie Iránu odvahu pokračovať v bojoch, útočiť na Izrael a americké ciele na Blízkom východe a aké má zásoby síl a prostriedkov.

Po druhé, Netanjahu a Trump len ďalej rozširujú zoznam svojich krvavých vojnových zločinov. Ich konanie bolo podľa niektorých médií skoordinované, pričom Trump znovu zaútočil v čase, keď s Iránom rokoval. Ide aj o pokračovanie v zabíjaní vysokých iránskych predstaviteľov, ktorých vyvrcholením sa stalo zabitie najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Chámeneího (vieme si predstaviť, k akému výbuchu rusofóbie by došlo, ak by sa niečo stalo Volodymyrovi Zelenskému). Na nereálnosť zločineckých predstáv Netanjahua a Trumpa ukazuje, že iránsky režim, proti ktorému už dlhšie podporovali protesty, sa nezosypal. Nepomohlo ani zabitie mnohých ďalších vysokých, najmä vojenských predstaviteľov Iránu. Nenávisť proti útočníkom však zvýšilo barbarské zbombardovanie dievčenskej školy v meste Minab, ktoré malo 165 obetí. Hoci škola sa nachádza v blízkosti vojenskej základne Islamských revolučných gárd, ide o surový vojnový zločin, nech sa zdôvodňuje akokoľvek. Pochybnou sa ukazuje aj snaha šacha v exile Kýrosa Rezá Pahlavího, ktorý sa ponúka za nového vodcu po zvrhnutí režimu. Iránci ešte asi nezabudli na krutosti režimu jeho otca a ani človek, ktorý žije desiatky rokov v USA, ich veľkú dôveru nemá.

Po tretie, Trumpovi treba pripomenúť, že všade, kde USA v 21. storočí vojensky zasahovali, len zvýšili odpor voči sebe (najmä v Afganistane, Iraku a Líbyi). V prípade útoku na Irán sa spolčili aj so zločinnou sionistickou vládou Netanjahua, pričom podpora Izraela americkou verejnosťou klesá. Trump znovu vedie podivné, scestné reči, že USA majú dosť zbraní na večné vedenie vojny. Vyjadrenia o večnosti v politike nekončia nikdy dobre. Avšak aj predstavitelia Bieleho domu trúsia po vzore svojho šéfa tiež kdejaké reči, ktoré majú kontroverzný dopad. „Vyznamenal“ sa minister zahraničia Marco Rubio, ktorý povedal, že USA k útoku na Irán prinútil zámer Izraela zaútočiť na Teherán, čo by vyvolalo iránske odvetné údery proti americkým cieľom. Ak by vraj nezasiahli preventívne ešte predtým, ako tieto útoky začnú, utrpeli by vyššie straty. Stávajú sa USA závislými na sionistických agresiách? V Izraeli i USA je však aj strach z toho, čo sa ešte stane. Predpokladáme, že v oboch štátoch vzniknú v dôsledku útokov aj ekonomické problémy.

Po štvrté, po začatí izraelsko-amerických útokov sa výrazne zhoršila bezpečnostná situácia v celom regióne. Útočí sa aj na ciele v iných štátoch, ako len na Izrael a Irán. Po uzavretí Hormuzského prielivu, ktorý vraj držia pod kontrolou Iránske revolučné gardy, môže dôjsť aj k problémom v energetickej oblasti, najmä pri zásobovaní ropou a plynom. Očakáva sa aj rast ich cien.

Po piate, opäť sa preukázal dvojaký meter a pokrytectvo Západu. Vodcovia EÚ i mnohých jej členských štátov odsudzujú iránske protiútoky na Izrael a americké ciele, ale sú ticho o tom, prečo k nim došlo. Vydávajú alibistické vyhlásenia o potrebe diplomacie, ktorú však Izrael ani USA vo vzťahu k Iránu vôbec nerešpektujú. Tento postoj, ktorý je spojený so submisívnosťou súčasného vedenia EÚ voči USA, len ďalej škodí Bruselu a vedie ho k úpadku. Ide, žiaľ, o nový dôkaz toho, že EÚ čoraz viac stráca potenciál stať sa globálnou veľmocou. Zaskvel sa aj „odborník“, ktorý iránske útoky na základňu na britskom zvrchovanom území, nachádzajúcom sa na ostrove Cyprus, označil za útok na EÚ. Britský kolonializmus zanechal viacero časovaných mín a v spojení s medzerami vo vzdelaní niektorých ľudí vedú k nebezpečným záverom.

Našťastie, nie všetky štáty EÚ majú rovnaký názor. Trumpa rozčúlilo Francúzsko, ktorého prezident vyhlásil, že americké útoky na Irán sú mimo medzinárodného práva. Ešte viac ho nahneval španielsky predseda vlády Pedro Sánchez, ktorý označil americko-izraelské útoky v Iráne za bezohľadné a nelegálne a nedovolil americkým lietadlám pri útokoch využívať vojenské základne na juhu Španielska. Trump sa zmohol len na zlostné vyhrážky, že preruší všetky obchody s Madridom. Predseda vlády SR Robert Fico označil útoky na Irán za ďalší dôkaz totálneho rozkladu svetového poriadku a úplného ignorovania medzinárodného práva. Výhrady voči útokom na Irán sú aj inde na Západe. Pochybnosti o „zlučiteľnosti“ americko-izraelských útokov s medzinárodným právom vyjadril aj predseda kanadskej vlády Mark Carney.

Záverom trochu dlhšie

Izraelsko-americké útoky na Irán rozpútali ďalšiu vojnovú tragédiu na Blízkom východe. Ich vinník je jasný, hoci hlavný politický-mediálny prúd na Západe to zahmlieva a dezinterpretuje. Väčšina nezápadného medzinárodného spoločenstva Izrael a USA kritizuje, hoci Tel Aviv a Washington vyvíjajú veľké úsilie, aby útoky proti americkým cieľom v arabských štátoch obrátili do nepriateľstva proti Iránu.

Uviedli sme len niektoré vybrané súvislosti doterajších bojov. Ich koniec je zatiaľ v nedohľadne. USA uvažujú o štyroch týždňoch i dlhšom čase útokov na Irán, ktorý je v nezávideniahodnej situácii. Plán má však, ako všetko čo robí Trumpova administratíva, trhliny. Otázne je aj to, ako dlho vydrží Izrael, ktorý mal problémy už po útokoch v júni 2025. Výsledok sa nedá predvídať, lebo informácie o tom, čo sa skutočne deje, sú nespoľahlivé. V každom prípade sa globálne problémy nielen bezpečnostného, ale aj ekonomického a možno i ekologického charakteru, zhoršia.

Trump sa však ďalej chystá šíriť chaos a nestabilitu, čo sa mu môže vypomstiť. Časť zdrojov vidí, že sa to môže stať už pri novembrových „polčasových“ voľbách do Kongresu.

František Škvrnda