František Škvrnda: Poľské vojnovohysterické elity vycerili zuby

Tohto roku, hoci víťazstvo v bitke nemalo okrúhle výročie, sa konala najväčšia vojenská prehliadka v dejinách tretej Poľskej republiky. Za dátum jej vzniku sa považuje 31. december 1989, keď vstúpila do platnosti zmena názvu štátu (predtým od roku 1952 Polska Rzeczpospolita Ludowa, teda Poľská ľudová republika) a jeho nový erb v podobe orla s korunou.

Niektoré zdroje pateticky uvádzajú, že táto vojenská prehliadka bola vôbec najväčšou v poľských dejinách. Zostala však v tieni vojenskej prehliadky v Paríži 14. júla 2026, ktorú médiá označovali za najväčšiu v dejinách Francúzska (nemali sme dosť zdrojov, aby sme tieto údaje o veľkosti prehliadok mohli porovnať s minulosťou, najmä v čase bipolarity, ale myslíme si, že z hľadiska počtu vojakov boli aj väčšie prehliadky – pozn. autora). Z tribúny prehliadku v Paríži sledovalo asi 30 hláv štátov a vlád, medzi nimi nemecký kancelár Friedrich Merz a britský premiér Keir Starmer. Nemohol chýbať ani všade sa pretŕčajúci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. 

Stručne k poľsko-sovietskej vojne

Napriek tomu, že nielen v Poľsku, ale aj inde, je rozšírený názov poľsko-boľševická vojna, budeme písať o poľsko-sovietskej vojne, lebo išlo o vojnu medzi dvomi štátmi. Ešte pred stručnou charakteristikou vojny doplníme, že Poľsko bolo podobne ako Československo prizvané na Parížsku mierovú konferenciu do tzv. druhej skupiny štátov so zvláštnymi záujmami. Predstavám poľského vodcu Józefa Piłsudskeho, ktorý bol od novembra 1918 do decembra 1922 v nezvyklej funkcii náčelníka štátu o obnovení Poľska v starých hraniciach z roku 1722, sa na konferencii nevyhovelo.

Poľsko, ktoré sa obnovilo v novembri 1918 a nazvalo sa druhou republikou, sa však nevzdalo plánov na dobytie území, ktoré mu už nepatrili. Poliaci využili chaos občianskej vojny v sovietskom Rusku a v polovici marca 1919 napochodovali do Litvy a Bieloruska a v máji vtrhli i na Ukrajinu. V decembri 1919 bola na základe uznesenia štátov Dohody vytýčená tzv. Curzonova línia, ktorá mala určiť východnú hranicu Poľska so zohľadnením etnického zloženia obyvateľstva. Bola aj návrhom pre prímerie v poľsko-sovietskej vojne. Na jar 1920 poľské vojská znovu zaútočili na Červenú armádu a v máji obsadili Kyjev. Velenie Červenej armády reorganizovalo svoje sily a na čelo dvoch frontov sa dostali budúci maršali ZSSR Aleksandr Jegorov a Michail Tuchačevskij. Do júla sovietske vojská prenikli až k Varšave. Vojská vedené Tuchačevským však boli v bitke 13. – 15. augusta porazené a skoro úplne zničené. Velenie Červenej armády sa dopustilo viacerých chýb. Najmä Stalinovi sa vytýka, že odobral Tuchačevskému elitnú Buďonného jazdeckú armádu. Poľsku navyše poskytovali rôznu pomoc Veľká Británia a najmä Francúzsko a pomáhali mu aj útoky bielogvardejských vojsk. Sovietsky front sa zrútil a Poliaci zahnali jeho zvyšky hlboko na Ukrajinu a do Bieloruska.

Boje pokračovali a až 18. marca 1921 sa uzavrel Rižský mier. Štáty Dohody stále trvali na vzniku poľsko-ruskej hranice na Curzonovej línii, ale Piłsudski vyhlásil, že neuzná iné hranice s Ruskom, ako boli v roku 1772. Táto nadutosť však Poľsku mier ani rozvoj nepriniesla.

Krátko o vojenskej prehliadke 15. augusta

Prehliadka bola naozaj parádna a mala dve časti. Prehliadka pozemných síl a letectva bola vo Varšave. Ceremoniál mal tradičný priebeh. Prezident Poľskej republiky Karol Nawrocki prijal hlásenie od náčelníka generálneho štábu a potom v otvorenom vozidle pozdravil nastúpené vojská. Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl prvýkrát priamo na prehliadke povýšil 21 generálov a admirálov. Predniesol aj tradičný prejav.

Na začiatku defilé zoskočilo 9 parašutistov s vlajkami Poľska, EÚ, NATO, Ministerstva obrany a piatich zložiek ozbrojených síl na ulicu, kde sa konala prehliadka (viacprúdová Wislostrada, ktorá je hlavnou dopravnou trasou cez mesto pozdĺž ľavého brehu Visly). Na prehliadke sa zúčastnilo okolo 4 000 vojakov (niektoré zdroje však uvádzali len 2 000). Doplníme, že v Paríži bolo na prehliadke 6 700 vojakov.

Vo Varšave predviedli 300 kusov techniky pozemných síl a 60 lietadiel a vrtuľníkov. Prvýkrát ukázali lietadlá F-35, ktoré Poľsko nakúpilo v USA. Predstaviteľ ministerstva obrany s hrdosťou vyhlásil, že zatiaľ sú v Poľsku len tri tieto lietadlá, ale do konca roka ich bude 14. Okrem poľských vojakov sa na prehliadke zúčastnili aj vojaci z Francúzska (cudzinecká légia), Estónska, Kanady, Litvy, Rumunska, Švédska a USA.

Neboli tam však ukrajinskí vojaci, ktorých podľa vyjadrenia hovorcu ministerstva obrany nepozvali (na prehliadke v Paríži však boli), lebo sú vo vojne a statočne bojujú s Rusmi. Finančná a zbrojná pijavica Európy Zelenskyj zablahoželal Poľsku k 106. výročiu bitky o Varšavu a ku Dňu poľských ozbrojených síl. Teatrálne pripomenul spoločný boj Poliakov a Ukrajincov proti boľševikom a nezabudol zdôrazniť, že ukrajinskí vojaci pomáhali poľským obrancom zastaviť postup boľševikov. Vyjadril aj nesplniteľné prianie, že dnes musí Moskva prehrať rovnakým spôsobom.

Na druhej časti prehliadky, námornej prehliadke v Gdanskom zálive, bolo viac ako 20 poľských lodí a lodí spojencov z Estónska, Litvy a Švédska. Uskutočnil sa aj prelet námorných a špeciálnych lietadiel.

Oslavovalo sa aj po celej krajine. V 10 veľkých mestách boli stretnutia s vojakmi a ukážky vojenskej techniky, ako aj koncerty vojenských orchestrov.

Oslavy sa konali pod heslom „Poľsko SAFE – Bezpečné Poľsko“ a zdôrazňovali moderné vybavenie poľskej armády a úroveň obranného priemyslu. Poľsko je zatiaľ najväčším príjemcom prostriedkov z obranného programu (nástroja) EÚ SAFE (poskytuje členským štátom výhodné pôžičky na spoločné obstarávanie vojenského vybavenia a posilnenie európskeho bezpečnostného a obranného priemyslu). Získalo z neho takmer 44 miliárd eur.

O plánoch Poľska vytvoriť veľké ozbrojené sily

Médiá píšu o tom, že Poľsko, ale aj Nemecko majú plány výrazne zvýšiť početnosť svojich ozbrojených síl. Akoby na diaľku viedli súboj, kto bude mať v budúcnosti najväčšie ozbrojené sily v Európe. Samozrejme, myslí sa Európa bez RF. Pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine mala však druhé najväčšie sily v Európe Ukrajina. Ich početnosť po začiatku bojov sa ešte zvýšila. To už zrejme patrí minulosti, lebo sa nevie, aký bude osud (a najmä územný rozsah) Ukrajiny po skončení vojny a navyše dramaticky poklesne aj počet jej obyvateľov.

Ak sa oprieme o údaje ministerstiev obrany a pri ich absencii o málo spoľahlivé mediálne údaje, najviac osôb v aktívnej službe v ozbrojených silách v Európe (bez zohľadnenia počtu ruských a ukrajinských síl) v roku 2026 majú:

• Francúzsko – podľa mediálnych zdrojov 264 000 – 270 000 vojakov v aktívnej službe,
• Nemecko – podľa ministerstva obrany v januári 2026 slúžilo v Bundeswehri 186 221 vojakov,
• Poľsko – podľa ministerstva obrany k 1. januáru 2026 bolo 217 750 vojakov v aktívnej službe (z toho asi 37 700 v teritoriálnych vojskách),
• Taliansko – podľa mediálnych zdrojov 160 400 – 165 500 vojakov v aktívnej službe,
• Veľká Británia – podľa obrannej personálnej štatistiky Veľkej Británie bol k 1. aprílu 2026 početný stav jej stálych ozbrojených síl 148 600 vojakov,
• Grécko – podľa mediálnych zdrojov 131 650 – 142 700 vojakov v aktívnej službe,
• Španielsko – 122 255 vojakov v aktívnej službe (údaj za rok 2025).

Ostatné európske štáty mali v aktívnej vojenskej službe menej ako 100 000 osôb.

Pozn. Napriek očakávaniam presnosti a dôslednosti vojenských kruhov, vznikajú rozdielne údaje najmä preto, že v niektorých štátoch sa medzi vojsko rôzne započítavajú aj zložky, ktoré síce majú vojenský charakter (napr. teritoriálna obrana, spravodajské služby, prezidentské a kráľovské stráže a pod.), ale nepatria pod generálny štáb, ktorý skutočnému (operačnému) vojsku velí.

Predseda poľskej vlády Donald Tusk pri príležitosti osláv Dňa poľských ozbrojených síl uviedol, že k roku 2039 by malo v Poľsku slúžiť 250 000 príslušníkov operačných vojsk, 50 000 osôb v teritoriálnej obrane vojakov a 200 000 záložníkov vysokej pohotovosti. Mali by byť najpočetnejšími v poľsky chápanej Európe.

Tusk nezabudol zdôrazniť, že poľské vojenské výdavky sa blížia k 5 %, čo je najviac v NATO. Poľsko vraj vytvorí vojsko, ktoré bude v Európe nielen najväčšie, ale bude patriť k najmodernejším a bude ovplyvňovať aj dianie v nej.

Podľa niektorých zdrojov by sa počty vojakov Bundeswehru mali v roku 2031 zvýšiť na 203 tisíc osôb. Ministerstvo obrany v novej stratégii z tohto roku v profile Bundeswehru uvažuje o tom, že v roku 2035 by sa jeho počty mohli zvýšiť na 260 tisíc vojakov. Zdá sa, že pri poľskom a nemeckom chvastaní sa neberie do úvahy veľkosť francúzskych ozbrojených síl.

O poľskom nadšení vojnovohysterického charakteru

Politicko-mediálne nadšenie vo vojnovo-hysterickom duchu so zdôrazňovaním rusofóbie, ktoré prehliadku sprevádzalo, nás viedlo k zamysleniu o niektorých aspektoch súčasnej poľskej bezpečnostnej politiky, jej protirečeniach i možných neželaných následkoch. Iróniou je, že Poľsko napriek bombastickým rečiam o sile svojho vojska, sa stále spolieha na pomoc USA a neľutuje ani finančne podporovať rast početnosti ich vojakov na svojom území. Už dávnejšie padli aj návrhy, aby sa nová základňa USA na území Poľska menovala Fort Trump, za ktorú by zaplatili, ale USA od plánov na jeho výstavbu upustili.

Ekonomicky sa Poľsku aspoň podľa ukazovateľa rastu HDP momentálne darí. Oficiálne štatistiky ukazujú, že má jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v EÚ. V roku 2025 HDP vzrástol o 3,6 % a rovnaké by to malo byť aj v roku 2026. Podporuje ho najmä rast súkromnej spotreby a investícií (vrátane investícií financovaných EÚ). Otvorenou otázkou zostáva, do akej miery investície do obranného priemyslu prispejú k ďalšiemu rastu HDP, najmä keď sa nezvýši predaj vojenskej produkcie do zahraničia.

Varšava sa okrem toho chce stať aj regionálnym vodcom, minimálne v priestore postsocialistickej strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Svedčí o tom iniciatíva Troch morí. Ide o oprášenú verziu megalomanského projektu Medzimoria (polsky Międzymorze), čo bol projekt federácie stredoeurópskych a východoeurópskych štátov pod vedením Poľska z čias po skončení prvej svetovej vojny. Presadzoval ho Piłsudski, ale projekt veľké nadšenie nevyvolal a zapadol. Iniciatíva troch morí je len neformálnou organizáciou, hoci má 12 členov (Bulharsko, ČR, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko). V obnovenej podobe je založili v roku 2015 Poľsko a Chorvátsko. Zdá sa, že dnes sa v tomto priestore stali podobné organizácie politickou módou. Podobný projekt je Bukureštská deviatka, ktorá vznikla z iniciatívy Rumunska a Poľska tiež v roku 2015 vraj ako reakcia na udalosti na Ukrajine. Sú v nej Bulharsko, ČR, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Ide tiež o neformálnu organizáciu. Nebudeme sa týmito viacčlennými organizáciami zaoberať, ale ich prínos k riešeniu problémov je veľmi obmedzený a zmôžu sa len na rôzne deklarácie o budúcich aktivitách, ktoré spravidla skončia v stratene..

Napriek silnému nacionalizmu v Poľsku je výrazná polarizácia obyvateľstva na konzervatívno-liberálnej osi. Okrem toho sú polarizované politické sily aj podľa toho, či chcú bližšie vzťahy s EÚ alebo s USA. Všeobecne sa prezident Nawrocki považuje za proamerického a predseda vlády Tusk za probruselského, pričom konzervatívne sily ho označujú aj za pronemeckého.

Záver

V podmienkach rozdielnych názorov a sporov verejnosti i elít je tmelom polarizovanej spoločnosti zatiaľ rusofóbia, ktorá je spojená so šírením hrozieb vojenského útoku zo strany Moskvy. Vojnová hystéria nikdy v dejinách k rozvoju spoločnosti neviedla. Zisky z vojen mala len časť bohatých. V 21. storočí to stále platí. Nechceme vstupovať do svedomia Poľska, ale ono na svoje plány získať väčšiu moc a priestor v dejinách už doplatilo. Paradoxom je aj to, že jedna z najnáboženskejších krajín v Európe stále v sebe živí nenávisť a agresivitu. Zrejme nepoučiteľní nie sú len niektorí ľudia, ale aj elity niektorých štátov. Dnes Európa i celý svet tak veľmi potrebuje myslenie a konanie, ktoré je tolerantné a mierové. A obzvlášť v situácii narastajúceho chaosu.

František Škvrnda

Ilutrační foto: Kontroverzní polský socialistický politik maršálek Józef Pilsudski,  jehož politika vedla ke konfliktům na východě  země, za což byl kritizován národním a demokratickým táborem,  a naopak sblížení s Německem. Po jeho smrti v Berlíně uspořádali tryznu za účasti A. Hitlera a na vládních budovách byly vlajky na půl žerdi.