Branislav Fábry: Fico ako neľudský terorista?

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

Trestné oznámenie ako forma politiky
Bombastické trestné činy
Podozrenie z krivého obvinenia

Trestné oznámenie ako forma politiky

Netreba opakovať, že v súčasnosti jazyk politického boja neustále hrubne. Vecná diskusia už dávno stratila príťažlivosť a často nezaberajú ani vulgarizmy, ktoré mnoho najmä mladých ľudí vníma ako bežnú súčasť jazyka. Tieto spôsoby politickej komunikácie sa nahradzujú pojmami, označujúcimi tie najzávažnejšie trestné činy. Z výrazov ako vrah, terorista, mafián sa stali bežné nálepky pre politických oponentov. Následne sa tým vytvára infantilná predstava o politickej súťaži ako o boji proti absolútnemu zlu, ktoré treba nemilosrdne poslať za mreže. Tí, čo danú taktiku používajú, pritom vedia, že identifikácia politického oponenta ako univerzálneho vinníka s prísľubom jeho odsúdenia predstavuje výhodu pri získavaní hlasov nespokojnej časti obyvateľstva. Hlavným problémom je však to, keď sa takýto trestno-právny jazyk používa nielen ako nástroj politického boja, ale aj ako spôsob zaťahovania trestného práva do politiky. To sa deje aj prostredníctvom excesívneho podávania trestných oznámení. Navyše, viacerí policajti, prokurátori či sudcovia vykazujú slabú odolnosť voči mediálnym kampaniam, kde sa trestné konania posudzujú podľa toho, či potvrdili alebo vyvrátili želaný naratív.

Úplne novým problémom sa stalo podávanie trestných oznámení vo forme petície. Petícia je známym nástrojom politického boja a v SR sa využíva pomerne často. Ide však aj o ľahko zneužiteľný nástroj nátlaku, a preto podľa čl. 27 ústavy petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu ani vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd. V prípade petície SaS však bolo zjavným cieľom vytvárať na OČTK nátlak. Predseda SaS to na sociálnej sieti potvrdil, keď pochválil počet signatárov: „… ide o najmasovejšie trestné oznámenie v histórii Slovenska... Som na vás hrdý, lebo polícia toto číslo nemôže ignorovať a bude musieť naše podozrenia poctivo vyšetriť.“ Účelom masovej akcie bolo teda zatlačiť na políciu, aby podanie „poctivo vyšetrila“. Polícia by však pri vyšetrovaní nemala prihliadať na počet signatárov pod petíciou, ale na kvalitu trestného oznámenia a relevantné dôkazy. Žiaľ, množstvo podpisov môže vyšetrovateľa dokonca zastrašiť, aby podozrivého obvinil tak, ako si želajú signatári. Samozrejme, trestné oznámenie od väčšej skupiny osôb by si za určitých okolností bolo možné predstaviť, napr. od poškodených pri nebankových subjektoch, avšak pri trestnom oznámení na Roberta Fica nemá kvantita podpisov žiadne opodstatnenie. Navyše, len sotva si možno želať, aby sa trestné oznámenia vo forme petície stali normalitou a začali sa preteky v zbieraní podpisov pod trestné oznámenia o terorizme a vlastizrade politického oponenta.

Bombastické trestné činy

Pokiaľ ide o samotný obsah trestného oznámenia SaS, podpísaní politici spolu s ostatnými petentmi podali trestné oznámenie za týchto šesť trestných činov (TČ):

1. Zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 4 písm. a) a b) a § 14 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. TZ v štádiu pokusu,

2. Neľudskosť podľa § 425 písm. j) v spojení s § 21 ods. 1 písm. d) TZ ako účastník vo forme pomoci,

3. Teroristický útok podľa § 419 ods. 1 písm. c) TZ,

4. Vlastizrada podľa § 311 v spojení s § 13 ods. 1 a § 11 ods. 1 a 3 TZ v štádiu prípravy,

5. Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 v spojení s § 237 ods. 4 TZ,

6. Šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 1 v spojení s § 361 ods. 3 písm. b) TZ.

Ad 1.) Zneužívanie právomoci verejného činiteľa v štádiu pokusu. Ide o relatívne najracionálnejšiu časť celého trestného oznámenia, aj tá je však málo presvedčivá. Petenti tu preberajú časť rozhovoru s právnikom v časopise Trend, kde sa však analyzuje hlavne zmluvný záväzok Slovenskej energetickej prenosovej sústavy (SEPS) ako súčasť širšieho systému koordinácie. Autor uznáva, že text zmluvy nie je verejne známy, ale pripúšťa, že SR by mohla čeliť súdnym sporom alebo arbitráži pre porušenie zmluvných záväzkov, príp. reputačným následkom. A oznamovatelia tvrdia: „Jednostranné odmietnutie takejto pomoci by bolo porušením medzinárodných záväzkov.“ Nebudem podrobne rozoberať vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva, avšak v praxi existuje mnoho príkladov porušenia medzinárodných záväzkov voči iným štátom, na čele s jednostrannými sankciami EÚ voči rôznym subjektom, a to nielen ruským. Oznamovatelia ďalej v tomto bode uvádzajú: „Predseda vlády nie je štatutárnym orgánom spoločnosti, nemá právomoc dávať jej pokyny a nemôže zasahovať do jej operatívneho riadenia. Akékoľvek verejné vyhlásenia smerujúce k zastaveniu havarijnej výpomoci sú preto konaním mimo rámca jeho právomocí.“ Tu je však otázne, či podobné vyjadrenia na TČ podľa § 326 TZ postačia. Treba uviesť, že štát je jediným akcionárom SEPS a vláda je zvlášť v súčasnosti v stálom kontakte s predstaviteľmi tejto spoločnosti. Navyše, pre porovnanie si stačí spomenúť koľkokrát v minulosti hovorili členovia bývalých vlád vopred o veciach, o ktorých formálne rozhodoval niekto iný, napr. Úrad verejného zdravotníctva a ten v čase povestných statusov či tlačových konferencií žiadny predpis nepripravil.

Ad 2.) Neľudskosť – účastník vo forme pomoci. Pri tomto TČ podľa § 485 TZ si treba uvedomiť skutkovú podstatu: „Kto spácha voči civilným osobám čin považovaný článkom 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za zločin proti ľudskosti…“ Ide tu pritom o zločin, za ktorý by premiérovi mohlo teoreticky hroziť i doživotie! Oznamovatelia pritom uvádzajú: „Zastavenie núdzovej elektrickej výpomoci zo Slovenskej republiky môže objektívne prispieť k zhoršeniu situácie civilného obyvateľstva na Ukrajine… Vzhľadom na to, že tieto výpadky sú spôsobené vojenskými útokmi, ktoré už samy osebe môžu napĺňať znaky neľudských činov, akékoľvek konanie, ktoré znižuje schopnosť civilnej infraštruktúry reagovať na tieto útoky, môže nepriamo napomáhať ich účinkom.“ Situácia Ukrajincov je určite zložitá a smutná, ale pre trestné konanie nestačí. Analogicky by potom tiež platilo, že aj predstavitelia EÚ „nepriamo pomáhajú“ pri zločinoch proti ľudskosti, ak jednostrannými sankciami zakážu dodávky niečoho, čo obyvatelia daného štátu potrebujú pre prežitie vo vojne, príp. zmrazia krajine finančné aktíva, z ktorých tá môže nakúpiť tovary potrebné pre obyvateľov. Ako napr. pri vojne v roku 2016, kde sankcie EÚ voči Sýrii bojujúcej proti hnutiu ISIL prispievali k vyššiemu počtu obetí – na čo upozorňovali aj tamojšie kresťanské cirkvi .

Ad 3.) Teroristický útok. Ide o úplne najabsurdnejšiu časť celého trestného oznámenia, opäť teoreticky spojenú so sankciou doživotného trestu odňatia slobody pre Roberta Fica. Oznamovatelia to zdôvodňujú: „Verejné vyhlásenia premiéra… predstavujú explicitnú hrozbu prerušenia dodávky elektrickej energie s cieľom donútiť vládu iného štátu (Ukrajiny) konať určitým spôsobom (obnoviť dodávku ruskej ropy).“ A ďalej: „… odmietnutie havarijnej výpomoci viesť k tomu, že civilné obyvateľstvo bude vydané do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví.“ V skutočnosti však hrozbu znefunkčnenia alebo prerušenia dodávok nejakej komodity používa často práve EÚ, aby tým prinútila iný štát konať želaným spôsobom – i s rizikom, že to prinesie civilnému obyvateľstvu nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví. EÚ takto jednostranne sankcionovala mnoho štátov v Afrike a Ázii, vrátane tých, na území ktorých prebiehala či prebieha vojna. A mnohí slovenskí politici to schvaľovali.

Ad 4.) Vlastizrada v štádiu prípravy. Samozrejme, v trestnom oznámení nemôže chýbať ani TČ Vlastizrada, pretože ide o pojem, ktorým sa politici radi vzájomne častujú. Tento TČ si vyžaduje spoluprácu s cudzou mocou a tak oznamovatelia uvádzajú: „Vzhľadom na to, že premiér opakovane prezentuje naratívy, ktoré sú v súlade s tvrdeniami cudzej mocnosti zapojenej do vojnového konfliktu na Ukrajine, a zároveň podniká kroky, ktoré môžu oslabiť pozíciu Slovenskej republiky v rámci európskej energetickej koordinácie, je potrebné preveriť, či nejde o konanie, ktoré by mohlo napĺňať znaky konania ,v spojení s cudzou mocou‘.“ Oznamovatelia svoje výroky následne trochu zmäkčili: „Nejde o konštatovanie, ale o podnet na preverenie…“ Z uvedeného je tak zrejmé, že pri „spolupráci“ ide o opozičnú špekuláciu: v SR totiž žijú mnohí politici či úradníci, ktorí prezentujú naratívy v súlade s tvrdeniami nejakej cudzej mocnosti, Ukrajiny, Ruska, Izraela, atď. Je dokonca veľmi ťažké zaujať k vojne na Ukrajine stanovisko, ktoré by neprezentovalo aspoň niektoré naratívy Ukrajiny alebo Ruska. Mimochodom, aj členovia strany SaS zjavne hlásajú viaceré ukrajinské naratívy… Ešte menej udržateľná je predstava, že Robert Fico spácha TČ úkladov proti SR, teror, záškodníctvo či sabotáž, ktorých sa pri TČ Vlastizrady treba dopustiť. Oznamovatelia ale požadujú: „… potrebné preveriť, či hrozba zastavenia núdzovej elektrickej výpomoci, ktorá môže mať dopad na energetickú bezpečnosť… nenapĺňa znaky konania smerujúceho k sabotáži alebo teroru.“ Takže opäť politická nálepka „Fico sabotér“ alebo „Fico terorista“…

Ad 5.) Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Tento trestný čin je menej bombastický než tie predošlé a tak ho oznamovatelia uvádzajú až na piatom mieste. Uvádzajú najmä toto: „Verejné vyhlásenia premiéra, ktorými deklaruje zámer zastaviť poskytovanie núdzovej elektrickej výpomoci Ukrajine, predstavujú zásah do prevádzkových rozhodnutí SEPS, ktoré patria výlučne do kompetencie odborných orgánov spoločnosti.“ Tu ale treba spomenúť to, čo už pri prvom bode: štát je jediným akcionárom SEPS a vláda je v kontakte s jeho predstaviteľmi. A takisto, aj členovia vlád z rokov 2020-23 opakovane vopred hovorili o použití majetku štátu, ktorý ale formálne spravoval niekto iný. Na trestné konanie by to však bolo málo.

Ad 6.) Šírenie poplašnej správy. Aj tu ide o menej bombastický trestný čin, ktorý sa má zakladať na výroku premiéra z 23. februára o zastavení výpomoci pri stabilizácii ukrajinskej energetickej siete. Podľa oznamovateľov: „… je dané tvrdenie spôsobilé vyvolať vážne znepokojenie obyvateľstva, keďže sa týka energetickej bezpečnosti, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a humanitárnej situácie na Ukrajine.“ Oznamovatelia sa tu upli na nepravdivosť tvrdenia „od dnešného dňa“, čo malo vytvárať nepravdivý obraz o právne účinnom rozhodnutí štátu. Je však posun účinnosti rozhodnutia o nejaký čas naozaj dôvodom na trestné konanie? Oveľa horšie nepresnosti vo vyjadreniach boli typické aj pre členov vlád z rokov 2020-23, zvlášť pri Covide-19. Stačí si spomenúť, koľko nepresností uviedli o povinnom testovaní a ako neustálymi nepravdami znepokojovali verejnosť. Nikto z členov daných vlád však za šírenie poplašnej správy vo väzení neskončil…  

Podozrenie z krivého obvinenia

Pri masovom trestnom oznámení s posolstvom, že Fico je terorista, vlastizradca, atď. sa len ťažko vyhnúť domnienke, že zo strany SaS ide o populistický nástroj na získavanie voličskej podpory. Mnohí voliči, ktorí hlboko nenávidia stranu Smer-SSD svojou účasťou na trestnom oznámení získavajú pocit, že sú súčasťou komunity, ktorá urobí všetko pre to, aby sa Robert Fico a jeho podporovatelia ocitli vo väzení. Nutne sa tiež objavuje otázka, či toto trestné oznámenie nie je vlastne páchaním TČ Krivé obvinenie podľa § 345 TZ: „Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ Vo všeobecnosti, o konaní politikov Smer-SSD si netreba robiť ilúzie a keby sa trestné oznámenie od 14 tisíc ľudí obmedzilo na menej bombastické TČ, dalo by sa uvažovať o tom, že oznamovatelia nechceli konať lživo. Vecnejšie trestné oznámenie by však zrejme nesplnilo politický účel a neprinieslo toľko pozornosti ako tvrdenie o teroristickom útoku, vlastizrade či neľudskosti zo strany Roberta Fica. Pri trestnom oznámení, súvisiacom s terorizmom a neľudskosťou si však možno všimnúť, že práve SaS podporila v roku 2021 Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora, pod ktorého úrad vtedy patrili i teroristické trestné činy. Pritom práve tento prokurátor ešte vo funkcii člena vlády v roku 2003 presadzoval zapojenie Slovenska do protiprávnej vojny v Iraku, dokonca šíril lož o zbraniach hromadného ničenia v Iraku a dokonca argumentoval, že ide o spravodlivú vojnu.

Na záver vzniká otázka, či práve daná petícia s viac ako 14 tisíc podpismi nebola aj snahou o rozriedenie podozrení z krivého obvinenia. Voči takému počtu ľudí sa predsa trestné konanie nezačne. Na podobné petície však i tak treba do budúcna dávať veľký pozor. Ak sa petície pri trestných oznámeniach za terorizmus, vlastizradu, atď. znormalizujú, môže v rámci určitej názorovej bubliny vzniknúť očakávanie na mimoriadne vysoké tresty pre politických oponentov. Mimochodom, aj na Ukrajine sa veľmi zostrilo napätie práve po tom, čo politických oponentov označili za teroristov, napr. pri vyhlásení tzv. protiteroristickej operácie. Úplne opomeniem, že v boji proti terorizmu sa dajú využiť i mimoriadne prostriedky, napr. podľa ústavného zákona 227/02 Z. z. o bezpečnosti štátu…, toho predpisu, ktorý sa používal i počas pandémie Covid-19. Ak sa však začnú po prípadnej zmene mocenských pomerov v štáte prenasledovať „teroristi“ či „páchatelia zločinov proti ľudskosti“, môže prísť ešte k takým nespravodlivostiam a konfliktom, aké sme nezažili ani pri trestných konaniach v minulých rokoch. 

Branislav Fábry

 Nové slovo