Nad Nemeckom stále ekonomicky i politicky pochmúrne

Niektoré politické dôsledky a súvislosti neutešenej sociálno-ekonomickej situácie

V inom prieskume o súčasnej politickej situácii v rámci ARD DeutschlandTrend, ktorý bol  uverejnený 14. novembra, bola obsiahnutá aj otázka o ďalšej existencii vlády semaforovej koalície. Z výsledkov: 41 % opýtaných (najviac z AfD) bolo za predčasné voľby; len necelá tretina (32 %) respondentov bola za zotrvanie súčasnej vlády do konca jej mandátu a 16 % si vybralo možnosť vytvorenia vlády veľkej koalície.  

Novší prieskum uverejnený na menej známej stránke Wahlkreisprognose.de (uvádza o sebe, že lokalizuje náladu na najmenšom priestore, ale bez udania počtu respondentov) 29. novembra otázku formuloval diferencovanejšie a zistil tieto názory respondentov: 30 % je za skoré predčasné voľby, 23 % za zotrvanie vlády semaforovej koalície do konca mandátu, 14 % za  predčasné voľby spojené s voľbami do Európskeho parlamentu, po 7 % mali varianty zmeny koalície bez volieb na veľkú koalíciu (CDU/CSU a SPD) alebo na zmenu koalície na CDU/CSU so Zelenými a FDP, 19 % neodpovedalo.

Ak sa pozrieme na prieskumy preferencií politických strán, robené s nemeckou dôkladnosťou a vytrvalosťou, zistíme, že tiež sa od leta príliš nemenia, ale podpora strán vládnej koalície stále mierne upadá. V novembri mali preferencie 6 veľkých strán nasledovné rozmedzie: CDU/CSU 27 – 32 %, AfD 19 – 22 %, SPD 14 – 17 %, Zelení 12 – 17 %, FDP 4 – 6 % a Ľavica 3,5 – 5 %.

V poslednom dynamickom nedeľnom prehľade 28. novembra boli preferencie CDU/CSU 30,5 %, AfD 20,8 %, SPD 15,5 %, Zelených 14,6 %, FDP 5,4 % a Ľavice 3,9 %. Poradie strán podľa preferencií je ustálené. Zatiaľ sa výrazne neprejavilo rozštiepenie Ľavice, ktorej preferencie poklesli len nepatrne, ale aj tak sa už dávnejšie ukazovalo, že by vo voľbách neprekročila kvórum.

Ináč môže vyzerať situácia, ak sa objaví na scéne nová politická strana vytvorená na báze BSW. Zatiaľ bol zverejnený len jeden väčší prieskum po ohlásení vytvorenia BSW, ktorý urobila agentúra INSA pre časopis Bild a zverejnila ho 29. októbra. V ňom mala BSW 14 % podpory. Zníženie podpory sa dotklo najmä AfD (17 %) a Zelených (12%). CDU/CSU mala 29 %, SPD 15 % a FDP 5 %. Ide o hypotetický prieskum, ale predbežne sa ukazuje, že strana S. Wagenknechtovej by mohla v prípade dobrej zhody okolností „siahať“ až po takmer neuveriteľnom  treťom mieste.

Optimisticky vyzerá vyjadrenie „pokladníka“ BSW Ralpha Suikata (*1965), bohatého podnikateľa z Karlsruhe, ktorý je o. i. zakladateľom a výkonným riaditeľom spoločnosti 4L Vision GmbH. Pre Süddeutsche Zeitung povedal, že aliancia na daroch vyzbierala už milión eur a počíta sa s tým, že peniaze sa po vzniku novej strany v súlade s nemeckými pravidlami financovania politických strán prevedú na ňu.

Ustanovujúca konferencia strany S. Wagenknechtovej by mala byť na konci januára 2024. Politická realita pre novo založenú stranu je aj v Nemecku veľmi zložitá. Podľa médií, ktoré venujú S. Wagenknechtovej a jej BSW veľkú pozornosť, bude „loviť“ najmä medzi voličmi Ľavice a AfD. V spolkových krajinách, kde sú silnejší Slobodní voliči, by mohlo ísť aj o nich. Zatiaľ sa v tejto súvislosti neuvažuje o dopade novej strany na voličskú základňu SPD.

Možné protirečenia vytvárania novej strany naznačuje aj uvedený prieskum na stránke Wahlkreisprognose.de. Podľa neho sú preferencie nasledovné: CDU 28 %, AfD 23,5 %, SPD 14,5 %, Zelení 12,5 %, BSW 6 %, FDP 5,5 % a Ľavica 3 %. Na zamyslenie je, že preferencie všetkých strán – okrem AfD a BSW – sú zhruba rovnaké ako v prieskume agentúry INSA. Súhrnná podpora pre oba subjekty v oboch prieskumoch je približne rovnaká, ale „rozdelená“ je v nich odlišne. Opäť sa môže zdať, že obavy z krajnej ľavice sú aj v Nemecku väčšie ako z krajnej pravice, aj keď médiá to tak spravidla neinterpretujú.  

Záver

Podať stručnú analýzu stavu nemeckého hospodárstva a vládnej politiky v takomto rozsahu je ťažké. Nie je vhodné používať pri tom silné slová, lebo v problémoch sa nachádza veľa protirečení. Ide vlastne len o orientačný pohľad, ktorý je však v každom prípade prinajmenšom neveselý. Najväčším problémom sa stáva, či semaforová koalícia dovládne do konca mandátu. Vodca bavorskej CSU a bavorský predseda vlády Markus Söder vyhlásil pred niekoľkými dňami, že by bolo dobré, keby sa predčasné parlamentné voľby spojil s voľbami do Európskeho parlamentu.

Hlavný politicko-mediálny prúd v Nemecku je však vo väčšine optimisticky presvedčený o tom, že v roku 2024 sa situácia zlepší. Vo vyhliadkach, ktoré sa vytvárajú na základe dlhšieho času, sa ešte nepočítalo s rozhodnutím ústavného súdu, ktorý skomplikoval zostavenie rozpočtu. Okrem toho v hodnotení niektorých procesov, ktoré viedli k súčasnej situácii v Nemecku, vláda nič nezmenila. Ide najmä o ukrajinskú krízu, protiruské sankcie a  prehnane zelenú politiku. Takže ako v drvivej väčšine prípadov, v časoch všade prenikajúceho neoliberalizmu sa neoddá úplne veriť ani médiám ani politikom a treba, žiaľ, len čakať, ako sa veci naozaj vyvinú.

Možno by stálo za to pozrieť sa vo svetle niektorých udalostí v poslednom čase aj na situáciu v ČR. Zdá sa, že by sme navzájom mali rozumieť tomu, čo sa deje u susedov z bývalého spoločného štátu, viac ako situácii v iných štátoch. Niektoré slovenské médiá, aktivisti a politici v ČR vidia stále náš vzor a „za odmenu“ niektoré české médiá, aktivisti a politici radi poučujú Slovensko. Stupňuje sa to najmä vtedy, keď sú na Slovensku pri moci sily, ktoré nie sú „dostatočne“ kozmopolitné a neoliberálne. Ide napr. o rusofóbne vyjadrenie Tomáša Pojera, poradcu predsedu vlády ČR na adresu Slovenska.

Zakončíme však inou okrajovou záležitosťou, ktorá naznačuje, že spoločensko-politická atmosféra sa aj v Nemecku mení. Veterán kultovej populárnej show „Wetten, dass…?“ (Stavte sa, že…?) Thomas Gottschalk (*1950), ktorú pripravoval pre ZDF od septembra 1987, sa 25. novembra po odvysielaní 153. dielu rozlúčil s publikom. Poďakoval mu za jeho záujem i vernosť, ale ešte predtým nečakane a jadrne povedal: „Ja – a to naozaj musím povedať – som vždy hovoril v televízii to, čo som povedal doma. Teraz doma hovorím inak ako v televízii a to nie je veľký pokrok. A predtým, ako nejaký zúfalý vedúci výroby pobehuje sem a tam a povie: ´Vytvorili ste ďalšiu poondiatu vec (v origináli Shitstorm)´, potom hovorím, radšej už nič nehovorím.“

Išlo o ťažký útok na cenzúru v súčasnom mediálnom prostredí, ktorý vyvolal v nemeckých médiách veľký ohlas. Slová T. Gottschalka boli mnohokrát rozoberané, a často aj s kritickými poznámkami na jeho adresu. Má už síce svoj vek, ale zrejme novým časom v Nemecku už prestal vyhovovať. Hoci vzbudzoval sympatie, mnohí ho v tejto relácii považovali za príliš uvoľneného, lebo neraz prekročil aj čoraz viac obmedzujúce hranice neoliberálneho pokrytectva pri verejnom vystupovaní.

A to je nielen individuálny príbeh „showmana“; lebo na Západe, čo vidíme aj na Slovensku, sa to stáva bežné a masové. Mnoho ľudí to, čo hovorí doma, si už na verejnosti nemôže dovoliť povedať, hoci sú presvedčení, že majú pravdu a nič zlého tým nemyslia ani nechcú robiť a aj sa vyjadrujú pokojne a slušne. Svetom však hýbe manipulujúci mediálny priestor, kde okrem chaosu vládnu peniaze. A za ne sú ochotní poniektorí oddaní služobníci hlučne a bezohľadne presadzovať (existujú aj takí, čo sú o tom presvedčení) aj to, čo nie je prirodzené a je proti zdravému rozumu, alebo nekorektne vyjadrené – úchylné.

 František Škvrnda

(Nové slovo)