Eduard Šebo: Ekonomická poprava záujmov EÚ

Táto ,,dohoda“, vďaka ktorej budú na výrobky z krajín EÚ uvalené clá vo výške 15 %, zatiaľ čo EÚ žiadne clá nezavedie, je prejavom úplnej servilnej podriadenosti celého tohto nášho spolku.

Vedenie EÚ už nie je iba ideologicky prepnuté (pozri: podpora neriadenej imigrácie, militarizácia verejných rozpočtov, kultúrne fantazmagórie, absurdná politika zeleného údelu…) – súčasné vedenie EÚ je popri všetkých jeho absurdnostiach aj protieurópske.

Záväzok nákupu energonosičov pôvodom zo Spojených štátov amerických – ktoré sú drahšie, ako tie z Ruska – v hodnote 750 miliárd dolárov je doslovnou deklaráciou odhodlania deindustrializovať hospodársku základňu štátov Európskej únie.

Záväzok nakúpiť armádne vybavenie z USA v hodnote ďalších 600 miliárd dolárov znamená petrifikáciu úplnej podriadenosti euro-únijných štátov v oblasti zbrojárstva voči svojmu koloniálnemu pánovi spoza Veľkej mláky.

Tejto ,,dohode“ už chýba iba úplné otvorenie euro-únijného trhu pre americkú poľnohospodársku produkciu geneticky modifikovaných plodín. Predpokladám, že na túto tému ešte príde rad.

Tejto ,,dohode“ už naozaj k dokonalosti chýba iba záväzok EÚ k budúcemu nákupu očkovacích látok proti čomukoľvek v neobmedzenom množstve, a to bez ohľadu na ich účinnosť, užitočnosť a bezpečnosť pre očkovaných.

Ale dobre. Všetko sa raz niekde začína a niekde končí. EÚ začala ako spolok voľného obchodu – čiže bezcolného pohybu tovarov, kapitálu a služieb. K tomu sa pripojil voľný pohyb osôb a logické zjednocovanie legislatívy nutnej pre rovnaké trhové podmienky účastníkov trhu.

Dnes sme svedkami toho, že EÚ namiesto obhajovania vlastných záujmov presadzuje záujmy iných. Z EÚ je spolok ekonomicko-vojenských satelitov Spojených štátov amerických a výkladná skriňa svetovej politickej idiokracie na počkanie žvatlajúcej prázdne politické frázy o slobode a demokracii.

Politické špičky EÚ sú dnes najväčšími šíriteľmi vojnovej propagandy a užitočnými idiotmi so všetkých síl podporujúcimi upadajúceho ex-hegemóna svetovej politiky (čiže Spojené štáty americké), a to výlučne na úkor záujmov a budúcnosti Európskej únie a jej členských štátov.

Dnešné hodnoty EÚ sa mi teda javia najmä tieto:

1. Finančná i vojenská podpora americkej globálnej (ex-)hegemónie.
2. Podpora vojnových konfliktov a štátneho terorizmu (Ukrajina, Izrael, Sýria…)
3. Podpora cenzúry v prípade kritických názorov poukazujúcich na absurdné činy a smerovanie politického vedenia EÚ.
4. Snaha o kriminalizáciu politickej opozície požadujúcej dôvodnú zmenu súčasného politického smerovania (Le Penová vo Francúzsku, AfD v Nemecku, Babiš v ČR, Fico na Slovensku, Orbán v Maďarsku, Georgescu v Rumunsku…).
5. Presadzovanie centrálne riadeného euro-únijného super štátu (čiže nedemokratické, byrokratické a netransparentné bruselské rozhodovanie o záležitostiach, ktoré právne nikdy neboli prevedené do kompetencie orgánov Európskej únie – migrácia, kultúrne témy, zahraničná politika, armáda).

Kedysi dávno som sa domnieval, že projekt Európskej únie je čímsi, čo v slovenskej politike a smerovaní nemá alternatívu. Domnieval som sa, že je to vynikajúci projekt umožňujúci presadzovanie mieru, vzájomne výhodného obchodu a racionality tak doma ako aj vo svete. Nádejal som sa, že EÚ si získa svetový rešpekt a bude sa snažiť vyvažovať najmä americký neokoloniálny imperializmus.

Mýlil som sa. EÚ je dnes opakom všetkého uvedeného. Je to spolok politických oportunistov pohŕdajúcich ľuďmi – všetkými (vlastnými i cudzími), ktorí nemajú možnosť ohroziť ich vlastné záujmy. Ich pokrytectvo a prospechárstvo nakoniec EÚ zabije.

Ale dobre. Všetko má svoj začiatok, i svoj koniec. Bolo by však dobré vziať si z každej skúsenosti dáke poučenie. V tomto prípade napríklad také, že Spojené štáty americké (spolu s Veľkou Britániou) sú najväčším bezpečnostno-ekonomickým rizikom pre záujmy EÚ i jej členských štátov. Nie je to žiadne nové poznanie – dnes je iba o čosi zjavnejšie.

Apropo… dnešná ,,obchodná dohoda“ medzi EÚ a USA je presne takou dohodou, ako majú členské štáty EÚ (s výnimkou Francúzska) so Spojenými štátmi americkými vo veci armády – tzv. zmluvy DCA. Je to diktát spočívajúci v uzákonení možností Spojených štátov amerických robiť si to, čo sa im zachce… zatiaľ čo protistrana to musí jednoducho strpieť. Samozrejme, aj to strpenie by malo byť nadšené – minimálne tak, ako ho predvádzajú predstavitelia mediálno-politickej rozviedky záujmov USA vo veci dnes schválenej ,,obchodnej dohody“.

P.S.: gratulujem vedeniu Spojených štátov amerických. Vždy som mal úctu a rešpekt ku schopným, zorganizovaným a aktívnym. Ak by EÚ bola súkromnou firmou s jedným väčšinovým vlastníkom, tak jej vedenie by podľa mňa bolo už zajtra bez práce.

Eduard Šebo

(Nové slovo, Status na FB, mierne upravené)

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha