Eduard Šebo: Čo by bolo dobré vedieť o Iráne, jeho rozlohe, ekonomike a armáde

Z vývoja situácie usudzujem, že izraelsko-americký útok na Irán je už iba otázkou relatívne krátkeho času. Myslím si, že pre všeobecný prehľad je dobré vedieť základné údaje o tomto štáte.

Rozloha Iránu: 1 648 195 km2
– pre predstavu, je to 39 % rozlohy celej EÚ
– 3x rozlohy Francúzska
– 5x rozlohu Poľska
– 33 násobok rozlohy Slovenska.

Počet obyvateľov Iránu: 91,6 milióna
– pre predstavu je to 20 % všetkých obyvateľov EÚ
– pre porovnanie počet obyvateľov Nemecka, či Turecka je 84 miliónov
– počet obyvateľov Francúzska alebo Veľkej Británie je 67 miliónov

Hrubý domáci produkt Iránu: cca 475 miliárd USD
– pre porovnanie HDP celej EÚ je cca 19 500 miliárd USD / čiže iránska ekonomika predstavuje iba 2,43 % spoločného HDP štátov Európskej únie
– HDP Rakúska: 534 mld. USD
– HDP Izraela: 540 mld. USD
– HDP Slovenska: 140 mld. USD

Iránsky hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily je: 19 873 USD
– pre porovnanie štáty EÚ ako celku dosahujú 63 585 USD
– obdobný údaj (HDP – PPP) pre SR je 48 132 USD
– obdobný údaj pre Ukrajinu: 18 550 USD
– obdobný údaj pre Nemecko: 73 551 USD
– obdobný údaj pre Čínu: 27 104 USD

IRÁNSKA ARMÁDA – jej organizácia, zbrane a možnosti

Iránska armáda je podriadená najvyššiemu náboženskému vodcovi Alímu Chámeneímu. Organizačne je rozdelená na 2 základné vetvy – a to na bežnú armádu zvanú Arteš a na elitnú armádu pod názvom Islamské revolučné gardy:
– počet vojakov bežnej armády: 420 000
– počet vojakov Islamských revolučných gárd: 190 000.
Celkový počet iránskych profesionálnych vojakov tak dosahuje približne 610 000.

K týmto vojakom je možné pripočítať mužov, ktorí sú členmi organizácie zvanej Basij. Ide o polovojenskú organizáciu začlenenú ako samostatnú zložku pod Islamské revolučné gardy. Ich pôsobnosť je najmä v udržiavaní vnútroštátneho poriadku – vrátane ideologického. V 80-tych rokoch boli členovia Basij zapojení aj do bojových operácií vo vojne proti Iraku. Dnes ide zväčša o dobrovoľnícke neozbrojené poriadkové sily, v ktorých sú aktívni aj študenti či deti (tvoria do 20 % členov). Odhadovaný početný stav tejto organizácie je udávaný v miliónoch mužov (od troch do piatich). Niektoré zdroje predpokladajú, že bojovo by mohlo byť z týchto mužov okamžite nasaditeľných približne pol milióna.

Teokratický (náboženský) iránsky režim si je vedomý svojich silných aj slabých armádnych možností. Svoju vojenskú doktrínu pre prípad konfliktu s nepriateľom (najmä Spojenými štátmi americkými a Izraelom) postavil na kombinácii vlastnej sily podporenej vytvorením tzv. osi odporu. Os odporu predstavujú vojenské a polo-vojenské zoskupenia pôsobiace vo viacerých štátoch Blízkeho východu. Ide najmä o libanonské hnutie Hizballáh, iracké Islamské hnutie odporu, jemenské hnutie Hútiov či ďalšie organizácie pôsobiace v Sýrii a Iraku.

Vzhľadom na skutočnosť, že Irán ako štát nábožensky reprezentuje šíitskú vetvu islamu, je ním vytvorená ,,Os odporu“ súčasťou proti-sunnitského boja v celom moslimskom svete. Tak sa stalo, že v období boja proti Islamskému štátu (najmä v Iraku a Sýrii) – ktorého bojovníci sú sunniti – koordinovali členovia iránskej Osi odporu svoje bojové údery proti tomuto radikálnemu hnutiu dokonca aj s armádou Spojených štátov amerických. V danom čase (2013-2017) sa tak záujmy Iránu a Spojených štátov amerických a Kurdov prelínali až tak, že ich armády boli schopné vzájomne spolupracovať.

Dnešná iránska armáda je silná najmä v raketových technológiách a dronoch.

Čo sa týka rakiet, tak iránska armáda disponuje najväčším a najširším arzenálom rakiet spomedzi štátov Blízkeho východu. Dolet niektorých z nich siaha až za Izrael a do juho-východnej Európy – čo znamená, že dosahujú až 2 000 kilometrov. U rakety s plochou dráhou letu s označením Soumar je predpokladaný dolet stanovený až na 3 000 km.

Schopnosť iránskych rakiet zasahovať ciele s vysokou mierou presnosti vo veľkej vzdialenosti od Iránu bola demonštrovaná počas tzv. 12 dňovej vojny s Izraelom. Irán dnes disponuje tak balistickými raketami, ako aj raketami s plochou dráhou letu. Podľa iránske verejných vyhlásení je iránska armáda schopná odpáliť na nepriateľské ciele až 2 000 rakiet súčasne. Ak sa to ukáže ako pravdivé tvrdenie, v prípade útoku príde k zahlteniu možností proti-raketovej obrany útočníka a ciele rakiet budú zasahované.

Modernú technológiu dronov získala iránska armáda pravdepodobne tak, že v roku 2011 sa zmocnila amerického dronu, ktorý neporušený pristál na území Iránu. Ilo o typ RQ-170 Sentinel – čiže dron, ktorý používa americká rozviedka (CIA). Iránci tvrdia, že dron sa im podarilo zámerne odkloniť a „prinútiť“ pristáť v Iráne, Američania tvrdia, že išlo o chybu dronu samotného. Vo výsledku sa Iránci tak alebo onak dostali k americkej technológii tzv. neviditeľných (stealth) dronov.

Dnes Iránci vyrábajú množstvo druhov dronov. Najznámejší je typ Šahed s uvádzaným doletom až 2 000 km a rýchlosťou až 320 km/hod. (čo by malo platiť pre model 129). Iránci však vyrábajú aj iné typy dronov, ako napr. Sarir, Saegheh, Nazir, Raad, Siraf, Sofreh Mahi či Yasir. Ich použitie, rýchlosť letu, dolet, nosnosť i maximálna letová výška sa rôznia. Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že iránske drony sú nákladovo efektívnym prieskumným a bojovým prostriedkom.

Iráncom sa s vysokou pravdepodobnosťou dostalo vojenskej podpory vo forme dodávok zo strany Číny, Ruska i Severnej Kórey. Ich armáda tak disponuje aj pokročilými ruskými systémami protivzdušnej obrany S-300 a S-400. Operačné nasadenie hlásia aj s vlastným iránskym systémom Bavar-373, o ktorom tvrdia, že je lepší, než ruský systém S-400 a súčasne aj americký systém Patriot.

Skutočná bojová upotrebiteľnosť zbraňových systémov vrátane protivzdušnej obrany sa vždy ukáže až počas praktického nasadenia. Iránci v tejto sfére nepredviedli počas minuloročnej 12 dňovej vojny s Izraelom žiadne obdivuhodné schopnosti. Analytici sa rôznia v názoroch, prečo tomu tak bolo. Pravdepodobne išlo o kombináciu prekvapivých dronových útokov a slabú informačnú zosieťovanosť iránskej protivzdušnej obrany ako celku. Je otázne, ako veľmi sa Iráncom podarilo vysporiadať so skúsenosťami z nedávnej vojny.

Irán pravdepodobne obdržal aj proti-lodné strely z Číny ako aj rýchle útočné člny. Disponuje aj malými – ťažko identifikovateľnými – ponorkami a rôznymi typmi vojenských lodí. Nadzvukové letectvo je iránskou slabou stránkou (temer neexistuje), no snaží sa získať moderné lietadlá z Číny ako aj z Ruska.

Možné konštatovať, že Irán disponuje značnou kapacitou útočných i obranných zbraní (ako napr. lodných mín). Jeho najväčšou útočnou silou sú balistické rakety, rakety s plochou dráhou letu a drony. V prípade amerického vojenského útoku bude Irán s určitosťou používať taktiku asymetrickej obrany – čo znamená, že sa nebude snažiť o zafixovanie obranných línií, ktoré by bol schopný brániť (pretože takou výzbrojou nedisponuje), ale namiesto toho bude útočiť so všetkým, čo má k dispozícii – a to na území Iránu ako aj s pomocou ním vytvorenej Osi odporu rozmiestnenej po celom Blízkom východe.

Útočné kapacity Iránu – najmä raketové – sú pohyblivé a ich výroba i skladovanie sú chránené ich podzemným umiestnením. To isté platí pre iránsky jadrový program.

Najväčším rizikom pre celý región i pre svetovú ekonomiku je možnosť Iránu uzatvoriť Hormuzský prieliv, kade je denne prepravovaných približne 20 % svetovej produkcie ropy. Popri tomto uzavretí prielivu je iránska armáda pravdepodobne schopná zničiť významnú časť ťažobných zariadení energonosičov nachádzajúcich sa v Perzskom zálive. Je dosť dobre možné, že protilodné rakety, ktorými iránska armáda disponuje, budú schopné potápať americké vojenské lode, ktoré sa nachádzajú neďaleko Iránu. Spravodajskú podporu Irán dostáva tak z Číny, ako aj z Ruska.

Z uvedeného je preto možné vyvodiť záver, že po útoku Spojených štátov amerických a Izraela je v možnosti iránskeho politického vedenia rozvrátiť pomery celého Blízkeho východu. Z iránskeho pohľadu je tak možné napadnúť americké vojnové loďstvo i americké vojenské letectvo umiestnené na viacerých vojenských základniach po Blízkom východe. Taktiež je v ich možnostiach zaútočiť na ciele v Izraeli. Miera škôd, ktoré je Irán svojim protivníkom schopný spôsobiť, môže byť obrovská. Cenou za ne však pravdepodobne bude zničenie Iránu bez jeho pozemnej okupácie, ktorá nie je v praktických možnostiach agresorov. Ak popisovaná vojna bude, bude to vojna, ktorú si presadí politické vedenie Izraelu z dôvodu snahy o naplnenie sionistických cieľov, ktorým aktuálne stojí v ceste najmä iránsky vplyv. Náklady vojny však budú platiť najmä daňoví poplatníci Spojených štátov amerických, pričom ich záujem na rozpútaní tejto vojny je blízky nule

Eduard Šebo ml.

Nové slovo