Ján Čarnogurský: Západ sa pokúša o Berlínsky kongres 2.0

čarnogurský ilustrace
16.4.2024 03:29
V rokoch 1877 – 78 prebehla najmä na Balkáne rusko-turecká vojna, ktorá sa skončila úplným víťazstvom Ruska. Bulharsko získalo nezávislosť, Turecko stratilo predvojnové postavenie v ďalších krajinách Balkánu. Ruské postavenie na Balkáne sa veľmi posilnilo. Západ začal rozmýšľať ako postavenie Ruska oslabiť.

Podporil nacionalistické snahy, ktorých je na Balkáne neúrekom. Zvolal zasadnutie vtedy vedúcich mocností do Berlína. Výsledkom bol Berlínsky kongres (jún – júl 1878) a dohody, ktoré oslabili postavenie Ruska. Inými slovami, obrali Rusko o zisky vo vojne s Tureckom. Bulharsko, pôvodne oslobodené od Turkov celé, bolo po kongrese rozdelené na dve polovice.

Zdá sa, že o niečo podobné sa Západ pokúša aj teraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Západné krajiny zvolávajú na 15. – 16. júna tohto roku do rekreačného mestečka Bürgenstock vo Švajčiarsku konferenciu o konflikte na Ukrajine. Pozývajú všetky západné krajiny a čo najviac krajín globálneho Juhu, ale nepozývajú Rusko. Zrejme chcú prijať veľkohubé vyhlásenie, akýsi pokus o diktovanie mierových podmienok Rusku. Majú problémy s Ukrajinou. Ukrajinu síce pozývajú, ale ukrajinský prezident Zelenskyj zatiaľ nechce zrušiť svoj zákaz rokovať s Ruskom a bez zrušenia zákazu sa ani Západ ďalej nepohne. Ale možno očakávať, že po stretnutí v Bürgenstocku budeme najmenej pol roka počúvať, aké sú podmienky z Bürgenstocku pre Rusko výhodné a ono ich nechce prijať.

Nuž, poučenie z Berlínskeho kongresu stačilo. Západ nahnal Ukrajinu do vojny s Ruskom, sľuboval jej víťazstvo a teraz Ukrajina prehráva. Geopoliticky prehráva celý Západ. Putinovo Rusko je silnejšie ako Rusko cára Alexandra II. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že konferencia o konflikte na Ukrajine bez účasti Ruska nemá zmysel.

Stretnutie v Bürgenstocku bude skôr prejavom bezradnosti Západu než vážnym pokusom o hľadanie cesty k mieru na Ukrajine. Ruská armáda síce pomaly, ale stabilne napreduje. Dokonca západní generáli púšťajú z úst odhady, kedy sa odpor ukrajinskej armády zrúti.

Vývoj na fronte i na medzinárodnom poli otvára ústa a uvoľňuje perá aj ruským komentátorom. Ich odhady podmienok mieru sa pohybujú od zabratia Charkova, Odesy a východobrežnej Ukrajiny až po pôvodné západné hranice ZSSR. Zástupca Ruska v OSN Vasilij Nebenzia povedal, že Ukrajina bude musieť ohlásiť bezpodmienečnú kapituláciu, splniť všetky podmienky Ruska ohlásené na začiatku operácie – demilitarizáciu, denacifikáciu, zrieknutie sa NATO a bude nasledovať súd so zločincami ako v Norimbergu. V komentári Ústavu historickej perspektívy (stojí za ním Natália Naročnická) sa píše, že štátom, ktoré by si chceli odhrýzť z Ukrajiny (Poľsko, Maďarsko, Rumunsko), klepnú zuby naprázdno alebo ak by predsa niečo chceli, budú musieť vystúpiť z NATO.

Tieto diskusie by nemala ignorovať slovenská vláda. Ak bude súčasná Ukrajina naozaj kolabovať, vláda by nemala zabúdať na Slovákov, žijúcich na Zakarpatskej Ukrajine. V starostlivosti o nich, prípadne o všetkých obyvateľov Zakarpatskej Ukrajiny, ktorí majú dobré spomienky na Československo, by sme sa mohli spojiť s Českou republikou. Škoda, že práve teraz česká vláda zaujíma taký iracionálny postoj.

Množia sa znaky, že doterajšie medzinárodné prostredie sa končí a začína nové. Tešme sa každému svojmu priateľovi, ale nezabúdajme, že náš osud spočíva najmä na nás samých.

Ján Čarnogurský

(Zdroj: srspol)

 

 

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.