Roman Laml: Pfizergate: Keď ochrana von der Leyenovej poškodzuje EÚ

Je zvláštne, že táto situácia necháva chladných našich, ale nielen našich europoslancov, ktorí často opakujú nutnosť dôkladne preverovať všetky pochybnosti a  podozrenia.

Je to už viac ako päť rokov, čo von der Leyenová osobne viedla predbežné rokovania so šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. V máji 2021 bola podpísaná zmluva na nákup 900 miliónov dávok vakcíny s možnosťou objednať ďalších 900 miliónov. Pri využití celej opcie sa jej hodnota odhadovala na približne 35 miliárd eur. Táto suma však nepredstavuje potvrdené skutočné výdavky a presná suma zaplatená na základe tejto zmluvy nie je verejne dostupná.

Európsky dvor audítorov neskôr  konštatoval, že do predbežných rokovaní o tejto zmluve nebol zapojený spoločný vyjednávací tím, hoci stanovený postup s jeho účasťou počítal. Komisia neposkytla požadované podklady k týmto rokovaniam ani audítorom.

Von der Leyenová a Bourla komunikovali prostredníctvom textových správ a telefonátov. Keď novinári žiadali sprístupnenie správ, Komisia tvrdila, že ich nemá k dispozícii. Európska ombudsmanka už v roku 2022 označila spôsob vybavenia žiadosti novinárov za nesprávny úradný postup.

Rozhodnutie Komisie odmietajúce prístup k správam zrušil v máji 2025 Všeobecný súd EÚ. Komisia podľa neho vierohodne nevysvetlila, ako ich hľadala, prečo ich nemá a či boli vymazané. Predmetom tohto súdneho konania bol prístup k dokumentom a súd nerozhodoval, čo došlo ku korupcii alebo k úmyselnému zničeniu správ.

Kauza má však aj trestnoprávny rozmer. Európska prokuratúra v októbri 2022 potvrdila vyšetrovanie nákupu vakcín v EÚ. Podrobnosti o jeho skutkových zisteniach nezverejnila s odôvodnením, že nechce ohroziť výsledok vyšetrovania. Politico v apríli 2024 uviedlo, že vyšetrovanie von der Leyenovej je vedené pre „zasahovanie do výkonu verejných funkcií, ničenie SMS správ, korupciu a konflikt záujmov“

Hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesiová teraz pre Politico uviedla, že sa stretla s predstaviteľmi EÚ, ktorí nereagovali na predvolania jej úradu. „Niektorí politici si myslia, že sú nad zákonom,“ povedala, a dodala: „Otvorene vám poviem, že najmä keď vo vyšetrovaní figurujú vplyvní ľudia – či už vysokopostavení politici, alebo bohatí ľudia s väzbami na politické kruhy – máme problémy s uplatňovaním našich právomocí.“ Na otázku, či medzi spomínaných predstaviteľov patrí aj von der Leyenová, odpovedala, že ku konkrétnym vyšetrovaniam sa nebude vyjadrovať.

Kauza, mediálne označovaná ako Pfizergate, viedla aj k návrhu na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Pri hlasovaní 10. júla 2025 naši europoslanci za PS a Miriam Lexmann za KDH tento návrh odmietli. PS to zdôvodňovalo najmä nesúhlasom s politickou iniciatívou krajnej pravice; Lexmann poukazovala na následky pádu celej Komisie a chýbajúcu alternatívu.

Napríklad Lexmann bola v rozhovore pre Aktuality k von der Leyenovej veľmi kritická. Žiadala vysvetlenie komunikácie s Pfizerom, zverejnenie SMS alebo ich poskytnutie vyšetrovateľom. Kritizovala aj značne začiernenú zmluvu, z ktorej podľa nej poslanci nemohli podstatné okolnosti skontrolovať. Napokon však hlasovala za zachovanie Komisie pod jej vedením.

Po rozsudku z mája 2025 europoslanec z PS Martin Hojsík označil rozhodnutie súdu za víťazstvo transparentnosti. Uviedol, že jeho frakcia požadovala transparentnosť nákupu vakcín od roku 2020 a sprístupnenie SMS od roku 2021, aby verejnosť viac dôverovala celému procesu. Pred júlovým hlasovaním však v mene PS odmietol návrh na nedôveru. Argumentoval tým, že jeho predkladateľom nejde o úprimné presadzovanie zodpovednosti, ale o oslabovanie dôvery v európske inštitúcie. Po hlasovaní Hojsík povedal: „Demokratická väčšina jasne ukázala, že nebude tancovať tak, ako extrémna pravica a Putinovi trollovia pískajú.“

Škoda, že v tejto argumentácii nevenoval rovnakú pozornosť tomu, ako dôveru v európske inštitúcie oslabujú roky nezodpovedaných otázok a nepresvedčivé vysvetlenia Komisie. Práve politika dvojakého metra dáva Putinovi a ďalším odporcom EÚ argumenty, ktoré im Hojsík a spol. sami vkladajú do rúk.

Ľubica Karvašová, taktiež z PS,  s vyslovením nedôvery nesúhlasila a uviedla: „Nevidím dôvod pomáhať silám, ktoré dlhodobo podkopávajú EÚ.“ 

Lenže EÚ podkopáva najmä nimi aplikovaný prístup,  rozpor medzi deklarovanými princípmi a ich uplatňovaním, keď sa týkajú vlastných predstaviteľov. Ak najsilnejšie politické frakcie odmietali návrh svojich politických rivalov, mohli samy presadiť dôveryhodné riešenie a vyvodenie zodpovednosti.

Miriam Lexmann v spomínanom rozhovore povedala: „Aj tu platí prístup ‚Padni, komu padni‘.“ Prečo potom nedokázali presadiť taký postup, ktorý by viedol k úplnému vysvetleniu prípadu alebo k zmene na čele Komisie? Máme skutočne veriť, že von der Leyenová je natoľko nenahraditeľná, že jej výmena nie je možná bez vážnych politických otrasov? Ak je to tak, sme na tom horšie, než si chceme priznať!

Kauza Pfitzergate sa ťahá už niekoľko rokov. Vyšetrovanie je utajené, verejnosť nie je informovaná, existujú aj rozhodnutia európskych orgánov, že postup EK a von der Leyenovej nebol v poriadku, ale karavána ide ďalej, akoby sa nič nestalo. 

Ak bol postup von der Leyenovej v poriadku, prečo ho Komisia nedokáže verejnosti vierohodne vysvetliť a obhájiť? Ak nebol, musí nasledovať vyvodenie zodpovednosti, pričom na vyvodenie politickej zodpovednosti netreba čakať až do právoplatného trestného rozsudku.

Dajme bokom úvahy o prípadnej trestnej zodpovednosti a zostaňme pri doložených faktoch. Európska únia aj jej výkonný orgán, Európska komisia, majú svoje pravidlá fungovania. Európsky dvor audítorov upozornil na nedodržanie stanoveného postupu pri predbežných rokovaniach o nákupe vakcín, európska ombudsmanka konštatovala nesprávny úradný postup pri vybavovaní žiadosti o prístup k textovým správam a Všeobecný súd EÚ zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým tento prístup odmietla.

Tieto zistenia sa netýkajú nejakého bežného administratívneho pochybenia, ale zmluvy za miliardy eur, najväčšej zmluvy Európskej komisie na nákup vakcín proti covidu a postupu Komisie v záležitosti, ktorú osobne riešila jej predsedníčka Ursula von der Leyenová. Z hľadiska kredibility EÚ je preto nielen odôvodnené, ale aj principiálne nutné vyžadovať vysvetlenia a očakávať vyvodenie politickej zodpovednosti. čNamiesto toho však verejnosť dostáva výhovorky a mnohé otázky zostávajú roky nezodpovedané.

Takýto prístup len otvára dvere konšpiračným teóriám o pozadí kauzy, o samotnej Ursule von der Leyenovej aj o tom, čie záujmy Európska komisia vlastne zastupuje. Súčasná europarlamentná väčšina v konečnom dôsledku poškodzuje Európsku úniu oveľa viac než rôzni „Putinovi trollovia“, populisti a pravicoví extrémisti, za ktorých sa jej predstavitelia tak radi pokrytecky skrývajú.

Roman Laml

Nové slovo

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha