František Škvrnda: Spasí labourista Burnham kráľovstvo zmietajúce sa v krízach?

andy-burnham-14072026.jpeg
29.7.2026 18:57
Britskí labouristi využili pravidlo, ktoré umožňuje za splnenia jednej podmienky rýchlo uskutočniť zmenu predsedu strany. Vzhľadom na to, že do „uzávierky“ prihlasovania kandidátov 13. júla podporilo Andyho Burnhama 379 labouristických poslancov a neprihlásil sa iný uchádzač, sa voľby nemuseli konať. 17. júla sa Burnham stal predsedom strany. Kráľ ho 20. júla menoval novým britským predsedom vlády. Za 10 rokov je už siedmym v poradí.

Labouristi sa teda nepustili do vnútrostraníckeho boja, ktorým strašil v záujme udržania svojej pozície Keir Starmer. Prevládol pragmatizmus a začína sa ďalší pokus o využitie výrazného volebného víťazstva z júla 2024. Zostávajú tri roky, ale stav krajiny je neutešený. Labouristi však do Burnhama vkladajú veľké nádeje, o čom svedčí ich nebývalá jednota, keď ho podporilo až 96 % poslancov.

O politickej dráhe Andyho Burnhama

Andrew Burnham (*1970) sa narodil v Liverpoole a vyrastal v severnom Anglicku neďaleko Manchestru. Bol vychovávaný v katolíckom duchu. Už v 15 rokoch však vstúpil medzi mladých labouristov. Vyštudoval angličtinu na univerzite v Cambridge. Po skončení štúdií pôsobil ako novinár, výskumník, v odboroch, parlamentný úradník a poradca ministra.

Do veľkej politiky Burnham vstúpil v roku 2001, kedy bol zvolený za poslanca v jednom z obvodov Veľkého Manchestra, ktorým bol až do roku 2017. Ako vládny poslanec mal v rokoch 2005 – 2010 pozície na ministerstve vnútra, zdravotníctva a kultúry. V tieňových kabinetoch bol už ministrom zdravotníctva, vzdelávania a vnútra. V septembri 2015 sa neúspešne uchádzal o miesto predsedu labouristov, ktoré získal silne ľavicovo orientovaný Jeremy Corbyn. 

V roku 2016 Burnham rezignoval na miesto v tieňovom kabinete, aby sa mohol sústrediť na kandidatúru za starostu metropolitného grófstva Veľkého Manchestru, kde žije viac ako 3 milióny ľudí. V máji 2017 bol zvolený za starostu a zopakovalo sa to v máji 2021 a v máji 2024. Funkcie sa vzdal v júni 2026, aby mohol kandidovať v doplnkových voľbách do parlamentu a ako poslanec sa uchádzať o miestu predsedu labouristov a predsedu vlády. V ústrety mu vyšiel Josh Simons. Vzdal sa funkcie poslanca v jednom z veľkomanchesterských obvodov, do ktorej bol zvolený len v júli 2024. Burnham vo „vyvolaných“ doplňujúcich voľbách zvíťazil. 18. júna sa znovu stal poslancom Dolnej snemovne a otvorila sa mu cesta k postu šéfa strany i vlády.  

Ako starosta Veľkého Manchestru získal Burnham prezývku „Kráľ Severu“. Pri hodnotení jeho pôsobenia sa poukazuje najmä na úspechy pri riešení problémov bývania a bezdomovectva, vo verejnej doprave a pri vyšetrovaní sexuálneho vykorisťovania detí. Združený úrad Veľkého Manchestru pod Burnhamovym vedením spustil v septembri 2024 vzdelávací bakalársky program, ktorý má byť alternatívou k univerzitnému štúdiu a kladie si za cieľ prepojiť mladých ľudí s rôznymi sektormi prostredníctvom technického vzdelávania a potom ich zamestnať v odvetviach dôležitých pre regionálnu ekonomiku. Plne funkčný by mal byť do roku 2030. Miestne média oceňovali aj Burnhamove ekonomické výsledky.

Burnham sa hlási k umiernenej labouristickej ľavici a mal by byť ľavicovejší ako Starmer. O ľavicovosti labouristov však treba uvažovať opatrne. Burnham za jeden zo základov svojho konania považuje aj katolícke sociálne učenie.

O Burnhamovej vláde

Burnhamov potenciál riešiť problémy je podmienený tým, ktoré kruhy v labouristickej strane uprednostní. V zahraničnej politike sa bude už podľa prvých vyhlásení a krokov opierať o rusofóbne kruhy, ktoré bezpodmienečne podporujú Ukrajinu a majú záujem o zvyšovanie vojenských výdavkov. Ministrom financií sa stal John Healey, ktorý bol v Starmerovej vláde ministrom obrany a vzdal sa funkcie kvôli nedostatočnému financovaniu obrany. Zostáva otvorená otázka, ktoré kruhy ovplyvnia vzťahy k USA a EÚ ako aj k situácii na Blízkom východe. Nový minister zahraničných vecí Ed Miliband (v rokoch 2010 – 2015 predseda labouristov a vodca opozície, v Starmerovej vláde minister energetickej bezpečnosti a nulovej úrovne) i minister obrany Wes Streeting (v Starmerovej vláde minister zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ktorý sa tiež vzdal funkcie v čase krízy a považoval sa za jedného z možných nástupcov Starmera na čele labouristov) nie sú vo vláde nováčikmi, ale v rezortoch, ktoré im boli zverené, nikdy nepôsobili. V zahraničnej a bezpečnostnej politike to však zatiaľ vyzerá na pokračovanie v Starmerovej línii.

Zložitejšie to bude vo vnútropolitickej oblasti aj preto, že podpora Ukrajiny a vojenské výdavky odčerpajú veľa prostriedkov, ktoré budú chýbať v ekonomike, zdravotníctve, vo vzdelávaní a v sociálnej oblasti.

Burnham sľúbil, že uskutoční najväčšiu zmenu v britskej politike za 40 rokov a prinesie „nový politický a nový ekonomický model“ pre Veľkú Britániu. Pripravuje aj plán jej rozvoja na nasledujúce desaťročie. Všeobecne však možno konštatovať, že bez väčších, najmä ekonomických, zmien, sa v kráľovstve situácia nezlepší. Názory v odborných kruhoch na schopnosť Burnhama riešiť problémy sú zatiaľ prevažne skeptické. Počkajme si, čo bude v pláne rozvoja, najmä k akým zmenám sa Burnham odváži. 

V Burnhamovom kabinete je tiež 27 osôb, rovnako ako bolo v Starmerovom. V prvej vyššej skupine je 22 funkcií, väčšinou štátnych tajomníkov (anglicky State secretary). V texte budeme funkcie štátnych tajomníkov v kabinete, ktorí stoja na čele rezortov, označovať ako ministrov (v britskej vládnej terminológii je minister o stupeň nižšia funkcia ako štátny tajomník). Podpredsedníčkou vlády je prvá štátna tajomníčka a ministerka pre Úrad vlády, čo však nie je riadiaca funkcia (Louise Haighová, ktorá bola v Starmerovej vláde od júla 2024 do septembra 2025 ministerkou dopravy a potom kancelárkou z Lancasteru, medzi povinnosti ktorej patrí aj dohliadanie na plnenie úloh politiky vlády). Okrem štátnych tajomníkov sú v kabinete aj kancelár štátnej pokladnice, v skutočnosti minister financií (John Healey), predseda Rady a predseda Dolnej snemovne (Alan Campbell), predsedníčka Snemovne lordov (Angela Smithová), parlamentná tajomníčka štátnej pokladnice, čo je však zakamuflované označenie najvyššie postaveného poslanca vládnucej strany v parlamente, ktorý má zabezpečovať stranícku disciplínu (Anneliese Midgleyová) a ministerka (v anglickej vládnej terminológii) pre ženy a rovnosť (Bridget Phillipsonová).   

Okrem nich je v kabinete päť ďalších osôb. Ide o pozície šéfa tajomníka štátnej pokladnice, generálneho prokurátora pre Anglicko a Wales a generálneho advokáta pre Severné Írsko, štátneho ministra pre umelú inteligenciu, štátneho ministra pre medzivládne vzťahy a európske vzťahy a štátneho ministra pre bývanie a plánovanie (ajhľa tradície si ctiaci britskí gentlemani uvažujú o plánovaní – pozn. autora). 

Kľúčoví ministri v rezortoch, okrem už spomenutých financií, zahraničných vecí a obrany, sú minister hospodárstva (oficiálne podnikania, inovácií, vedy a obchodu) Jonathan Reynolds (v Starmerovej vláde bol na tejto funkcii od júla 2024 do septembra 2025 a potom bol parlamentný tajomník štátnej pokladnice) a ministerka vnútra Šabana Mahmúdová (zostala na rovnakej funkcii ako v Starmerovej vláde, kde ju vykonávala od septembra 2025, predtým bola od júla 2024 ministerkou spravodlivosti).

Spracovanie prehľadu, ktorí členovia Starmerových kabinetov prešli do Burnhamovho je zložité, lebo v septembri 2025 došlo po rezignácii podpredsedníčky vlády Angely Raynerovej, ktorá porušila ministerský kódex, k rekonštrukcii kabinetu. Viacero členov kabinetu sa pritom „presunulo“ z jednej funkcie na druhú, medzi nimi i Raynerová (ide o pokrytectvo, lebo ktovie prečo po odstúpení z funkcie porušenie ministerského kódexu už nevadilo – pozn. autora). Nájsť „presuny“ medzi kabinetmi Starmera a Burnhama vyžadovalo takmer detektívne pátranie. Niekedy sa zdalo, že pri zostavovaní sa niečo veľmi hľadalo a nevedelo sa, čo to je. Prispela k tomu nielen zložitosť britskej vládnej terminológie, ale aj to, že nešlo len o zmeny osôb, no niektoré, najmä „kombinované“, funkcie zmenili aj názov. Predseda vlády má tri ďalšie funkcie, podpredsedníčka vlády dve a šesť členov kabinetu jednu ďalšiu funkciu.

O niektorých zložitostiach názvov a štruktúry britskej vládnej nomenklatúry sme už dávnejšie písali v pasáži O majestátnej vláde so zložitou štruktúrou a anachronickými názvami v príspevku O novej britskej vláde – stratí sa v hmle upadajúceho kráľovstva? (1. časť) 21. septembra 2022. Niektoré veci sa však odvtedy zase zmenili.

Okrem Mahmúdovej si pozície z druhého Starmerovho kabinetu zachovali aj Bridget Phillipsonová (ministerka pre ženy a rovnosť), Lisa Nandyová (ministerka pre digitalizáciu, kultúru, média a šport), Heidi Alexandrová (ministerka dopravy), Douglas Alexander (minister pre Škótsko), Angela Smithová (predsedníčka Snemovne lordov) a Alan Campbell (predseda Rady a predseda Dolnej snemovne). Na iných funkciách, ako boli v Starmerovom kabinete, sú Yvette Cooperová (ministerka zdravotníctva a sociálnej starostlivosti), Angela Raynerová (ministerka pre bývanie, komunity a miestnu samosprávu), Pat McFadden (minister práce a pre dôchodky) a Emma Reynoldsová (tajomníčka štátnej pokladnice). V prvej Starmerovej vláde bola Lucy Powellová (dnes ministerka vzdelávania). Zvláštny prípad je Matthew Pennycook, ktorý zostal na rovnakej funkcii ako v Starmerovej vláde, ale vtedy funkcia nebola zaradená do kabinetu.

Ešte raz k širším súvislostiam aktivít Veľkej Británie pred parlamentnými voľbami na Slovensku v roku 2023

Britské tradície sa často považujú za prvok stability, ale ako vidieť na komplikovaných detailoch v zložení kabinetu, v politike to až tak neplatí. V množstve funkcií a činností, ktoré sa často nazývajú ináč, ako to je vo väčšine západných štátov, je aj veľa „malých úprav“. Zmeny vo vedúcich funkciách v britskej politike sa robia rýchlo, ale k vláde v Londýne patrí asi aj jeden z najsilnejších hlbinných štátov, o čom sa však nehovorí. Nemalo by sa na to zabúdať ani pri hodnotení britskej politiky.

V podmienkach ťažkej priehľadnosti britskej politiky sa pred zahraničím ľahšie kamuflujú a zahrajú do autu aj také aktivity, ako podporovala Veľká Británia pred parlamentnými voľbami na Slovensku v roku 2023. Po tom, ako predseda vlády i prezident SR vyjadrili podozrenie z ovplyvňovania týchto volieb, britské ministerstvo zahraničných vecí to v auguste 2025 odmietlo. Britské aktivity sú vraj zamerané „na povzbudenie mladých ľudí k účasti na demokratickom dianí vo svojich krajinách účasťou vo voľbách, a to bez ohľadu na ich politickú príslušnosť alebo podporu“.

Nuž kto chce, nech uverí pokryteckým britským gentlemanom, že išlo o vznešené napomáhanie demokracii. Britská investigatívna platforma Declassified UK v článku zo 16. júla 2025 „UK government secretly paid foreign YouTube stars for ,propaganda‘“ však písala v inom duchu o tom, že mediálna agentúra Zinc Network má zmluvu na nábor influencerov na sociálnych sieťach po celej Európe. V rámci dohody s ministerstvom zahraničných vecí má k dispozícii takmer 10 miliónov libier. Trojročné pátranie zistilo, že influenceri sú nútení podpisovať zmluvy, ktoré im zakazujú zverejniť zapojenie sa britskej vlády. Súčasťou práce agentúry bola aj kampaň na mobilizáciu mladých voličov v slovenských voľbách v roku 2023. Zdroj, na ktorý sa odvoláva článok, uviedol, že vedúci pracovníci agentúry vidia svet britskými očami a jej pôsobenie predstavuje aj diktovanie zahraničnej vôle. Zameraním sa na mladších voličov na Slovensku sa kampaň Zinc Network preto rovnala zasahovaniu do vnútorných záležitostí suverénnej krajiny. Zo slovenského právneho hľadiska to je ťažko dokázateľné (nedá sa dokázať ani ovplyvňovanie volieb zo strany EÚ). Z politického hľadiska však ide o súčasť britského spupného pohľadu na svet, kde sa stále poučujú najmä postsocialistické štáty o tom, čo a ako majú robiť. Čo nie je v súlade s globalistickým myslením Londýna, sa kritizuje a dehonestuje. Aj týmto sa Briti snažia kompenzovať frustráciu zo svojej slabnúcej sily v medzinárodnej politike. Hoci v čase volieb na Slovensku boli vo vláde konzervatívci, ani línia Starmera voči postsocialistickým štátom nebola iná a pokračovať v nej s najväčšou pravdepodobnosťou bude aj Burnham. K britskej „pomoci“ Slovensku preto treba stále pristupovať ostražito.

Záver

Súčasná britská vláda má spolu 125 členov, z ktorých je 6 neplatených. Je v nej 95 poslancov. V kabinete je z 28 osôb (vrátane premiéra) skutočne nových len osem, teda o niečo viac ako štvrtina. Kabinet bol personálne „prekopaný“, ale prevažujú v ňom staré tváre. Niektorí z nich mali už toľko rôznych funkcií, že ich možno označiť za členov vlády z povolania. Za týždeň od svojho menovania a navyše v čase letných dovoleniek, vláda toho veľa urobiť nemohla. Burnham sa telefonicky spojil s viacerými západnými vodcami. Viac ako symbolické je, že ako prvý navštívil nového obyvateľa Downing Street 10 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zakončíme pozitívne. Prvé úspechy Burnham, aj keď len v prieskumoch, už dosiahol. Podľa  týždenného prehľadu priemeru prieskumov preferencií Latest UK Opinion Polls na webovej stránke Pollcheck k 28. júlu boli preferencie labouristov vyššie (24,4 %) ako Reform UK (24,3 %). Konzervatívci mali 20,1 %. Médiá poukazujú aj na to, že v prieskume agentúry Survation mali labouristi 26 % a predstihli Reform UK s 24 %. V prieskumoch tejto agentúry sa ocitli na znovu na čele prvýkrát od mája 2025.

František Škvrnda

(Nové slovo)

 

 

 

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.