Ferdinand Vrábel: Ruský dokument o druhej svetovej vojne

V súčasnosti z viacerých strán prichádzajú často veľmi nešikovné až drzé pokusy o dezinterpretáciu toho, čo v rokoch 1938 – 1945 v Európe a vo svete prebiehalo, ale dokonca sú aj intenzívne pokusy o obviňovanie tej krajiny, ktorá sa o porážku nemeckého agresora najviac zaslúžila – bývalého Sovietskeho zväzu. Dnes sa tieto pokusy – z celkom priehľadných príčin súvisiacich aj s vnútornou politikou a snahou získať si voličov za každú cenu – zameriavajú na Rusko ako na nástupcu Sovietskeho zväzu. Je nielen úplne nepochopiteľné, ale aj nevďačné, že na úlohu Červenej armády útočia nielen tí, čo majú sami maslo na hlave (potomkovia a obdivovatelia západných politikov a tiež novodobí mladí historici) a snažia sa zatušovať vlastnú vinu na vzniku vojny, svoju zbabelosť a snahu namieriť nemeckú agresiu na východ aj za cenu obetovania svojho spojenca v strednej Európe, demokratickej Československej republiky. Pridávajú sa k nim vo svojej zaslepenosti aj politici tých krajín, ktoré za svoju existenciu a prežitie svojich národov ďakujú práve obetiam a hrdinstvu Červenej armády (Ukrajina, pobaltské štáty, Poľsko), ale aj niektorí politici západnej Európy a USA. Pri spomienkach na máj 1945 úmyselne zabúdajú na zásadný podiel Sovietskeho zväzu na víťazstve, pripomínajú len svoje obete a svoje úsilie a ruských predstaviteľov na spomienkové slávnosti ani nepozývajú. To by sa ešte ako-tak dalo prehltnúť, veď v Ruskej federácii si napriek tomu pripomínajú aj pomoc západných spojencov, ale to falšovanie dejín, akého sa dopúšťajú niektorí súčasní vrcholní politici (v Prahe aj komunálni), je naozaj tristné. V tejto súvislosti si treba pripomenúť takmer prorocké slová československého prezidenta Edvarda Beneša na prvom zjazde bojovníkov proti fašizmu a oslobodených väzňov z koncentračných táborov, aby si zapisovali to, čo prežili, lebo príde doba, keď sa ich kati budú zo svojich zločinov vyviňovať a budú obviňovať svoje obete... Teraz, akoby sme tú dobu naozaj zažívali.

Veľmi zaujímavé sú v uvedenom dokumente informácie o pomníku Červenej armáde v USA, o tom, že mnohých sovietskych vojnových zajatcov využívali na práce aj v okupovanom Francúzsku a tam ich desaťtisíce aj povraždili a aj o hrdinstve britských námorníkov, ktorí lodnými konvojmi do Archangeľska a Murmanska zásobovali bojujúcu Červenú armádu, ktorej chýbali potraviny, zbrane i munícia... Na to sa zabudlo dokonca aj vo Veľkej Británii, ktorej to musel pripomenúť až ruský prezident Vladimír Putin a britských veteránov pred časom vyznamenal. A Rusko odhalilo na pamiatku britských námorníkov, ktorí pri torpédovaní týchto konvojov zahynuli, aj pomník v Archangeľsku.

V Rusku sa podiel západných spojencov pripomína – ale ako je to v strednej Európe a na Západe? Nech si každý na to odpovie sám aj po pozretí ruského dokumentu. História sa nakoniec vždy ustáli v tej polohe, ktorá všetko pravdivo uvedie na správnu mieru – len to chvíľku trvá. Ako sa to často v minulosti ukázalo, propagandistické falšovanie histórie nikdy dlho nevydržalo.

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk