František Škvrnda: Americkí voliči vytrestali Trumpa

 O čo išlo v „polčasových“ voľbách

Voľby 3. novembra súviseli so špecifikom volebného systému USA. Dolná komora amerického parlamentu Snemovňa reprezentantov (ďalej len Snemovňa) sa totiž volí na európske pomery nezvyčajne každé dva roky. Raz sa volí súbežne s prezidentskými voľbami a potom za dva roky, teda v „polčase“ medzi prezidentskými voľbami. Politicko-mediálne sa preto tieto voľby nazývajú polčasovými (v angličtine midterms). Aby to však nebolo také jednoduché, v ten istý deň sa volí aj tretina Senátu (hornej komory parlamentu). Zároveň prebiehajú voľby guvernérov a v niektorých štátoch aj iných úradníkov.

Volilo sa všetkých 435 poslancov snemovne a 35 senátorov. Podľa „pravidelného rozpisu“ sa ich malo voliť 33 a navyše išlo o voľby dvoch senátorov, ktorí sa vzdali mandátu, aby mohli prejsť do vlády a na ich miesta nastúpili náhradníci. V Ohiu to bolo za viceprezidenta J. D. Vancea a na Floride za ministra zahraničných vecí Marca Rubia.

Zoznam tohtoročných volieb završujú voľby 36 guvernérov štátov a 3 guvernérov zámorských teritórií. Volil sa aj starosta Washingtonu, ktorý je federálnym dištriktom a nemá zastúpenie ani v Senáte ani v Snemovni.  

Predvolebná kampaň bola ostrá s prvkami špinavostí, ktoré sa vyhrocujú s narastajúcou polarizáciou spoločnosti. Veľký podiel na tejto atmosfére majú výroky Donalda Trumpa, ale ani demokrati sa neostýchajú a snažia sa mu neostať nič dlžnými.

Na pripomenutie historická udalosť z amerického „demokratického“ volebného systému

V súvislosti s tým, že v USA predčasné voľby sa robia len výnimočne, pripomenieme, že v roku 1974 sa stalo, že v tejto liberálnej demokracii takmer dva a pol roka stál na čele štátu prezident, ktorý nebol do funkcie zvolený v riadnych voľbách. Bolo to v dôsledku aféry Watergate. Republikánsky prezident Richard Nixon bol obvinený z vlámania sa do sídla Demokratického národného výboru v administratívnej budove Watergate vo Washingtone v júni 1972 a pokusu jeho administratívy utajiť účasť na ňom. V auguste 1974, keď bolo zrejmé, že ústavná obžaloba (impeachment) v Senáte môže byť prijatá, Nixon rezignoval. Vznikla však zvláštna situácia, lebo ešte v októbri 1973 totiž rezignoval viceprezident Spiro Agnew, voči ktorému sa viedlo súdne konanie kvôli daňovým únikom a úplatkárstvu v minulosti. Za jeho nástupcu Kongres zvolil Geralda Forda, člena Snemovne reprezentantov.

Po rezignácii Nixona sa Ford stal prezidentom, ktorý nebol riadne zvolený v prezidentských voľbách a funkciu vykonával napriek tomu takmer dva a pol roka, teda viac ako polovicu času mandátu. Vieme si predstaviť, čo by sa dialo na Slovensku, v ČR či v Poľsku dnes zmietanom krízou okolo Ústavného súdu, ktorí sa označuje aj za pokus o štátny prevrat, keby prezidenta namiesto všeobecných volieb zvolil na takýto dlhý čas parlament krajiny. A to radšej nespomeniem Francúzsko. Napriek tomu, či ide o západných konzervatívcov, liberálov aj stredových socialistov, stále ich väčšina vzhliada k USA ako k volebným nebesiam.

O výsledkoch volieb

Zopakujeme, že v „US-demokracii“ neexistuje federálna (ústredná) volebná komisia a výsledky sa oficiálne zverejňujú len na úrovni jednotlivých štátov. Celkový súhrn výsledkov volieb uskutočňujú z týchto zdrojov len médiá. Ani viac ako 36 hodín po ukončení volieb v poslednom federálnom štáte Aljaška ešte neboli k dispozícii úplné výsledky volieb. Urobíme preto len stručný prehľad výsledkov doteraz uzavretých volieb.

V Senáte budú mať demokrati najmenej 52 kresiel, pričom ich podporujú aj 2 nezávislí členovia. Republikáni môžu mať najviac 46 miest. Voľby neboli uzavreté na Aljaške a v Mississippi.

V Snemovni reprezentantov budú mať demokrati najmenej 245 poslancov. Republikáni majú zatiaľ 147 miest. Voľby nie sú uzavreté v 9 štátoch.

Z 36 guvernérov bolo zvolených 22 demokratov a 12 republikánov. V dvoch štátoch ešte nie je ukončené spočítavanie hlasov. Jedine v zámorských teritóriách skončili voľby „nerozhodne“. Na Guame zvíťazil republikán. Vzhľadom na zemepisnú polohu ostrova to boli prvé ukončené voľby guvernéra a Trump sa poponáhľal s vyjadrením na svoj štýl, že to bude začiatok víťazstva republikánov. Na Amerických Panenských ostrovov zvíťazil demokrat a v Severných Mariánach nezávislý kandidát. Vo Washingtone zvolili demokratickú starostku.

Výsledok „polčasových“ volieb sa jednoznačne označuje za veľké (až drvivé) víťazstvo demokratov. Jasná (niekedy sa pomenúva aj ako presvedčivá) je ich väčšina nielen v Snemovni ale aj v Senáte ako i medzi zvolenými guvernérmi.

Za hlavné príčiny porážky republikánov médiá označujú najčastejšie vysoké životné náklady, vojnu s Iránom (niekedy aj v spojení s prílišnou podporou Izraela) a nízku Trumpovu popularitu. Viceprezident Vance za hlavnú príčinu prehry republikánov označil vojnu s Iránom a pýtal sa, či to stálo za stratu Senátu.

Médiá poukazujú na „rekordy“ volieb. Podľa predbežných údajov predčasne hlasovalo asi 50 miliónov zo zhruba 210 miliónov zaregistrovaných voličov.

Personálne sa zdôrazňuje, že prvým černošským guvernérom (teda guvernérkou) v histórii USA bude demokratka Keisha Lanceová Bottomsová v Georgii. Predsedom Snemovne sa môže stať prvýkrát černoch Hakeem Jeffries (doterajší vodca demokratickej menšiny). Pre zmenu v Texase bude Gina Hinojosa prvým guvernérom (teda guvernérkou) latinskoamerického pôvodu. Okrem toho ukončila aj 32-ročné vládnutie republikánov.

Do Senátu sa dostal prvý moslim, demokrat Abdul El-Sayed z Michiganu. Paradoxné bolo, že protikandidátka, ktorú porazil v primárkach pred voľbami, vyzvala svojich stúpencov na hlasovanie za republikánov. Ide o druhú významnú politickú funkciu pre moslima v krátkom čase, keď od 1. januára 2026 je Zohran Mamdani starostom New Yorku.

Vzostup vplyvu moslimov v USA, ktorých tam žije necelých 1,5 milióna, je pomalý, ale dlhodobý. Pamätníci si možno spomenú na rozruch z inej oblasti, ako je politika, aj keď s ňou v niečom súvisel. Vyvolal ho boxer, víťaz na OH v roku 1960 a štvornásobný majster sveta v ťažkej váhe černoch Cassius Clay (bol však aj veľkohubý a vystatovačný podobne ako Trump), keď si v roku 1964 zmenil po vstupe do moslimskej organizácie meno na Muhammad Ali a v roku 1975 konvertoval na islam. Kvôli odmietnutiu vojenskej služby vo vojne vo Vietname mu v roku 1967 odňali boxerskú licenciu a bol odsúdený na 5 rokov väzenia. Prípad sa vliekol niekoľko rokov, ale nakoniec Najvyšší súd jeho obžalobu zrušil.

Nedá nám nedodať, že hoci demokrati sa radujú, s problémami, ktoré trápia Američanov, si nevedia príliš poradiť. V USA neexistujú protestné strany, voliči sa preto podľa atmosféry prikláňajú viac raz na jednu raz na druhú stranu. Problémy narastajú, a tak aj Trumpova MAGA (Make America Great Against – Urobme Ameriku znovu veľkou), ktorá možno stála za jeho víťazstvom vo voľbách v roku 2024, sa ukázala ako fatamorgána v arkansaských kaňonoch. Často sa poukazovalo na to, že Trump napriek svojim veľkohubým rečiam zlyhal a voličov sklamal, či podľa niektorých zdrojov rovno zradil.

O ohlasoch na výsledky volieb

Trump na prekvapenie uznal výsledky volieb. Skeptici však „niečo“ očakávajú a sú v strehu.

Viaceré zdroje poukazujú na to, že „veľký návrat pred Trumpa“ už nie je možný. Američania sa už viac ako desať rokov výrazne menia a do popredia ich záujmu sa dostáva viac vnútorná politika. Aj Európa by sa mala pripravovať na život s novou vlnou amerického izolacionizmu.

Ešte pred voľbami povedal webu Politico skúsený nemecký diplomat Wolfgang Ischinger (2001 – 2006 veľvyslanec v USA, 2008–2022 predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie), aby odolali nutkaniu príliš nahlas blahopriať demokratom. Brusel verný svojmu tradičnému strachu z USA, zatiaľ radšej mlčí.

Mohli by sme vymenovávať mnoho rôznych ohlasov na výsledky volieb. Ukážeme však len na ilustráciu dvoch európskych politikov, ktorí sú niekedy príliš namyslení. Doma sú v problémoch, ale rady rozdávajú. Predseda poľskej vlády Donald Tusk velikášsky „varoval“ Trumpa, aby nezneužíval právo veta po porážke republikánov. Britský premiér Andy Burnham vo výsledkoch volieb vidí novú nádej na jednotu sveta pri riešení jeho problémov.

Len tak mimochodom o výdavkoch na polčasové voľby 2026

Tieto voľby, OpenSecrets predpovedá výdavky rekordných 12 miliárd dolárov (OpenSecrets predicts record $12 billion in midterm election spending), sa stali najdrahšími v dejinách amerických volieb. V roku 2022 stáli polčasové voľby 8,9 miliardy dolárov, čo dnes po zohľadnení inflácie predstavuje 10,2 miliardy dolárov. Očakáva sa, že náklady na voľby v roku 2026 dosiahnu 11,9 miliardy dolárov a prekonajú tým aj sumu vynaloženú na voľby do Kongresu v roku 2024. OpenSecrets našiel takmer 1,47 miliardy dolárov z netransparentných zdrojov.

Demokratickí kandidáti minuli o 800 miliónov dolárov viac než republikáni. Najväčšiu sumu, až 445 miliónov dolárov, poskytol (republikánom) Elon Musk. Skupiny Geosor Corp. a Fund for Policy Reform, ktoré sú prepojené s Georgeom Sorosom, dali liberálnym subjektom spolu viac ako 102 miliónov dolárov. Veľmi aktívne sú aj spoločnosti z oblasti kryptomien. Poukazuje sa aj na pôsobenie proizraelskej lobistickej organizácie AIPAC, ktorá prostredníctvom politických výborov financovala kampane viacerých kandidátov. AIPAC kritici obviňujú z využívania zložitých finančných štruktúr a z pokusov ovplyvňovať už výsledky primárok v prospech kandidátov podporujúcich Izrael.

V čase, keď Američania zápasia s rastúcimi náklady na bývanie, energie a potraviny, vyvoláva utrácanie miliárd dolárov na kampaň viaceré otázky. Bolo možné z nich financovať časť vyšších nákladov domácností na pohonné hmoty, posilniť rozpočet verejného školstva a pod. Americké voľby sú čoraz viac závislé od súkromných finančných zdrojov, čo posilňuje vplyv bohatých darcov a záujmových skupín v politike.

Voľby teda už dávnejšie nie sú ani tak sviatkom demokracie, ako cirkusom, ktorý spoluorganizujú boháči a záujmové skupiny na zvyšovanie svojich ziskov balamutením „naivných“ voličov majúcich dojem, že o niečom rozhodujú. Na webovej stránke OpenSecrets „Your home for money in politics“ (Váš zdroj informácií o peniazoch v politike), sú aj ďalšie zaujímavé správy o finančnom pozadí politiky v USA.

Záver

Zakončíme stručne. S názormi, čo sa priamo zmení v politike USA po voľbách, sa netreba ponáhľať, hoci možností je veľa a môže zapracovať aj netrpezlivosť. Demokrati však nie sú nijakými politickými čarodejníkmi a v ich radoch je aj akýsi skrytý súboj medzi tradičnou (konzervatívnou) a radikálnou časťou. Okrem toho Trump je nevyspytateľný a iste niečo časom podnikne, čo dokáže vymyslieť len on. Môže to byť nielen prekvapujúce, ale aj pomstychtivé. A nový Kongres sa zíde až začiatkom roku 2027. Dovtedy sa politické kanóny môžu naplno nabíjať. A k téme sa môžeme vrátiť.

František Škvrnda

(Nové slovo)