Ján Čarnogurský: Dokedy sa máme pridržiavať Európy

V televíznych správach denne pozeráme na zábery z demonštrácií v mestách západnej Európy. Začali ich stredoškoláci v Paríži, rozšírili sa na všetky vrstvy obyvateľstva a na ďalšie francúzske mestá, postupne do ďalších krajín, najskôr románskych, najnovšie aj do Nemecka.

Demonštrujú proti preplnenosti školských tried (aj 40 žiakov), že sa v nich nekúri v zime, zlej hygiene (v triedach behajú myši, vraj aj potkany), nedostatku učiteľov, pre ktorý sa niekedy nevyučuje napríklad matematika. Demonštrácie prerastajú vďaka migrantom do násilností, polícia ich nie je vždy schopná zvládnuť. Predstavujú tým doplnok k takmer 300 takzvaným „no-go zónam“ v mestách západnej Európy, kam sa polícia obáva vstupovať. Vo Francúzsku vo viacerých mestách vyhlásili zákaz nočného vychádzania, najmä pre mladistvých. Sú to pomery, aké si na Slovensku nevieme predstaviť. Naše domáce médiá nás teraz častejšie informujú o návrate našich emigrantov zo Západu, dokonca pribúdajú emigranti zo západnej Európy do strednej Európy.

Pripomeniem na tomto mieste list penzionovaných francúzskych generálov spred piatich rokov prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Generáli ho vtedy upozornili na vnútorné napätie v krajine, ktoré môže vyústiť do občianskej vojny a rozpadu krajiny. Súčasné demonštrácie signalizujú, že generáli mali pravdu.

Francúzsky prezident so slabým charakterom si zvolil ľahšiu cestu. Pohrozil generálom sankciami, že ich pozbaví hodností, čo by ohrozilo ich dôchodky.

Signály odvtedy naďalej pribúdajú. Vojna na Ukrajine je katalyzátorom rozpadu súčasného bezpečnostného systému. Západná Európa je súčasťou tohto systému a je od neho závislá. Prezident Macron opakuje, že podpora Ukrajiny je pre Európu (západnú – pozn. aut.) existenčnou otázkou. Že podpora Ukrajiny v západnom ponímaní znamená nechať, ba nútiť Ukrajincov zomierať za existenčnú otázku Európy, o tom sa nezmieňuje.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári tento rok povedal, že Západ sa 500 rokov (od objavenia Ameriky) zemepisne rozširoval, od druhej svetovej vojny sa zemepisne zmenšuje. Tu sme pri podstate problému.

Rusko, Rusko, Rusko, žiada sa mi opakovať. Západ 500 rokov nemal rovnocenného súpera. Až po druhej svetovej vojne vďaka najväčšiemu podielu na víťazstve vo vojne nad Hitlerom, vyrástol Západu súper. Za cenu 27 miliónov padlých sa ním stalo vtedajšie Rusko. Súperom sa stalo nielen mocensky. Aj cárske Rusko bolo ideovo inde než Západ, ale len čiastočne. Rozdiel medzi komunistickým Ruskom (Sovietskym zväzom), ale aj putinovským Ruskom a Západom je neprehliadnuteľný.

Bývalý Sovietsky zväz dodával zbrane Maovej armáde v čínskej občianskej vojne a Mao Ce-tung a čínski komunisti zvíťazili. Čína je dnes najväčším súperom anglosaskému svetu.

Portugalci museli vrátiť Číne Macao, Angličania Hongkong. Britská kolónia India sa už predtým premenila na nezávislý štát s jadrovými zbraňami, teraz dokonca najľudnatejší štát na zemeguli. Keby sa Británia bola pokúsila brániť Indii v prechode k nezávislosti, v Indii by sa boli objavili „bojovníci za nezávislosť“. Svoj zápas by neboli viedli mierovými gándhiovskými metódami. Gurkovské jednotky anglickej armády, ktoré predtým slúžili v britskej indickej armáde, sa osobitne vyznamenali vo vojne proti Nemecku, v Londýne majú pomník. Keby sa veci vyvíjali iným smerom, Sovietsky zväz by im ochotne dodával zbrane vo vojne za nezávislosť Indie.

Afrika bola pôvodne celá anglickou a francúzskou kolóniou. Dnes nie je. Naposledy sa Niger, štát bohatý na uránovú rudu, oslobodil od francúzskej ekonomickej závislosti (2023). Teraz dostáva za vyťaženú rudu desaťkrát viac než predtým od francúzskych spoločností. V Latinskej Amerike sa Kuba drží nezávisle od USA. S akou-takou, ale vždy s ruskou pomocou. Nedávno ruská tanková loď doviezla na Kubu ruskú naftu. Sprevádzala ju ruská vojenská loď. Západné štáty sa ju neodvážili zastaviť. Na Kube mohli opäť spustiť generátory na výrobu elektriny.

Vráťme sa do Európy. Dlh Francúzska dosiahol 115 percent tamojšieho HDP, dlh USA už prevýšil hranicu 130 percent amerického HDP. Pri takom deficite nemá Francúzsko z čoho generálne zlepšiť svoje školstvo. USA budú musieť aj pri následníkovi prezidenta Trumpa aspoň v modifikovanej podobe robiť politiku „Amerika na prvom mieste“. Ostatné štáty západnej Európy sa budú musieť prispôsobiť. Nemecko nebude mať z čoho financovať Európsku úniu. Akú budúcnosť bude mať potom EÚ?

Mocenským a podľa mojej mienky kľúčovým hráčom pri tom všetkom je Rusko. Kancelárovi Ottovi von Bismackovi sa nepresne pripisuje citát, že kto chce dobyť Rusko, musí si získať Ukrajinu. Nech už to povedal ako prvý ktokoľvek, po ňom to opakovali ďalší, naposledy autoritatívny Zbigniew Brzezinski. Ukazuje sa, že prezident Macron mal pravdu, keď podporu Ukrajiny označil za existenciálnu otázku Európy.

Pre nás sa potom vynára otázka, či pridŕžanie sa takej Európy je pre nás existenciálnou otázkou. Povedal by som, že na túto otázku sa dá odpovedať aj noblesnejšie ako provokáciou, že slovenské referendum o vstupe do EÚ nebolo legitímne.

Ján Čarnogurský

zdroj: srspol.sk